Holásecká jezera
From Wikipedia, the free encyclopedia
Holásecká jezera je prírodná pamiatka ev. č. 1128, ktorá sa nachádza na západe brnianskej mestskej časti Brno-Tuřany prevažne v katastrálnom území Holásky, malá časť sa nachádza tiež v katastrálnom území Brněnské Ivanovice. Leží v tesnom západnom susedstve zástavby štvrti Holásky. Správa AOPK Brno. Ide o sústavu 10 jazier na Černovickom potoku, z ktorých sa v katastrálnom území Holásek nachádzajú jazerá Lávka (0,3 ha), Opleta (4 ha), Kocábka (0,3 ha), Strakovo (0,4 ha), Plavecké (0,7 ha), Ledárenské, Roučkovo (1 ha), Kmuníčkovo (0,3 ha) a Typfl (0,6 ha); v katastrálnom území Brněnských Ivanovic sa nachádza iba jazero Kašpárkovo (0,9 ha).[2]
| Holásecká jezera | |
| prírodná pamiatka | |
 Plavecké jezero, pohľad z juhu | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj |
| Okres | Okres Brno-mesto |
| Lokalita | Holásky a Brněnské Ivanovice |
| Nadmorská výška | 205 m n. m. |
| Súradnice | 49°8′55.38″S 16°38′35.36″V |
| Rozloha | 2,1537 ha |
| Vznik | 1. január 1988[1] |
| - Vyhlásil | Národný výbor mesta Brna |
| Správa | AOPK ČR Brno |
| Kód AOPK ČR | 1128 |
  Holásecká jezera Poloha na mape Česka | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Predmetom ochrany je systém vodných plôch charakteru nížinných riečnych jazier s brehovými porastami – refúgiom obojživelníkov.
Oblasťou vedie cyklotrasa, ktorá pokračuje ďalej až do Rakúska.
Geológia
Podložie je tvorené treťohornými bádenskými ílmi karpatskej priehlbiny. Na nich sú uložené fluviálne naplaveniny riečnej nivy Svitavy a Černovického potoka. Naspodku štrkopiesky pleistocénneho veku, nad nimi hliny a piesky holocénu. Jazero Kocábka, Lávka a Opleta sú vytvorené umelo, ostatné vznikli rozdelením starého riečneho ramena.
Flóra
_24072005-1.jpg)
Z drevín je zastúpený jaseň štíhly, javorovec jaseňolistý, brest väzový, jelša lepkavá, topoľ biely, topoľ čierny a ďalšie. Medzi kríkmi je najčastejšou baza čierna. Na brehoch jazier rastie záružlie močiarne, kosatec žltý alebo trsť obyčajná. Na Plaveckom jazere a Typfle rastie leknica žltá.
Fauna
Bezstavovce sú zastúpení – vodniak vysoký alebo lat. Radix auricularia, z rýb žijú v jazerách pleskáč vysoký, kapor obyčajný, lieň obyčajný, ostriež zelenkastý, šťuka a ďalšie. Populácie obojživelníkov tvoria najmä ropucha zelená a skokan škrekotavý, zastúpenie majú aj ropucha bradavičnatá, skokan štíhly a ojedinele rosnička zelená. Z lokality vymizla kunka červenobruchá, rovnako ako mlok bodkovaný a hrabavka škvrnitá. V mokradiach hniezdia bučiačik močiarny, kúdeľníčka lužná, trsteniarik obyčajný, trsteniarik veľký, v brehových porastoch krutohlav hnedý, muchár sivý, slávik obyčajný, ďateľ hnedkavý, žlna zelená. Na jazerách žije i bobor európsky.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
