Husitstvo
From Wikipedia, the free encyclopedia
Husitstvo (iné názvy: husitizmus, husitské hnutie) označuje nábožensky - a v istých ohľadoch aj národnostne, sociálne a politicky - motivované hnutie neskorého stredoveku, vzišlé z českej reformácie, ktoré sa usilovalo o rozsiahlu reformu cirkvi. Husitstvo sa zrodilo v okruhu stúpencov pražského univerzitného majstra Jána Husa, po ktorého upáleni v roku 1415 sa masovo rozšírilo v Českom kráľovstve aj Moravskom markgrófstve (len čiastočne potom aj v hornoslezských vojvodstvách) a začalo citeľne zasahovať do dejín strednej Európy. Hnutie charakterizuje prijímanie Eucharistie pod obomi spôsobmi (laický kalich), zavedené majstrom Jakoubkem ze Stříbra.
Husiti sami seba nazývali věrnými (tj. správně věřícimi) Čechy, alebo božími bojovníki. Označenie husiti bolo pôvodne chápané pejoratívne, používali ho ich protivníci, ktorí ich považovali za kacírov. Neskôr sa ujalo v neutrálnom význame, vedľa označenia kališníci či utrakvisti.
Za husitskej revolúcie existovali tri hlavné prúdy: radikálni táboriti, centristickí orebiti, po Žižkovej smrti nazývaní sirotkovia, a umiernení pražania.