Irving Langmuir
From Wikipedia, the free encyclopedia
Irving Langmuir (* 31. január 1881, New York, New York, USA – † 16. august 1957, Woods Hole, Massachusetts) bol americký chemik a fyzik. Jeho najvýznamnejšia publikácia z roku 1919 je „Rozloženie elektrónov v atómoch a molekulách“ (The Arrangement of Electrons in Atoms and Molecules), v ktorej na základe Lewisovej kubickej atómovej teórie a Kosselovej chemickej teórie väzieb, vypracoval „sústrednú teóriu atómových štruktúr“ (concentric theory of atomic structure).[1] Langmuir sa pri prezentácii svojej teórie dostal do sporu s Lewisom. Langmuirova prezentačná schopnosť bola pre spopularizovanie teórie rozhodujúca, ale uznanie pripadlo hlavne Lewisovi.[2] Počas práce v General Electric (1909 – 1950), Langmuir pracoval na výskumoch v oblasti chémie a fyziky. Objavil plynom plnenú žiarovku, vodíkové zváranie a v roku 1932 bol ocenený Nobelovou cenou za chémiu za výskum a objavy v chémii fázových rozhraní. Na jeho počesť boli pomenované Langmuirove laboratóriá pre atmosférický výskum blízko Socorra v Novom Mexiku, ako aj vedecký časopis vydávaný Americkou chemickou spoločnosťou, zaoberajúci sa fyzikou a chémiou povrchov.
Irving Langmuir | |
americký fyzik a chemik | |
Narodenie | 31. január 1881 New York, New York, USA |
---|---|
Úmrtie | 16. august 1957 (76 rokov) Woods Hole, Massachusetts, USA |
Odkazy | |
Commons | Irving Langmuir |