slovenský jazykovedec, slavista a univerzitný profesor From Wikipedia, the free encyclopedia
Prof. PhDr. Ján Peter[1] Stanislav, DrSc. (* 12. december 1904, Liptovský Ján – † 29. júl 1977, Liptovský Mikuláš) bol slovenský jazykovedec, slavista a univerzitný profesor. Jeho meno nesie Slavistický ústav Jána Stanislava SAV.[2]
Ján Stanislav | |
slovenský jazykovedec, slavista a univerzitný profesor | |
Dielo | |
---|---|
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
Akademický titul | profesor |
Vedecká hodnosť | doktor vied |
Významní profesori | Miloš Weingart, Albert Pražák, |
Významní študenti | Šimon Ondruš, Matúš Kučera |
Osobné informácie | |
Narodenie | 12. december 1904 Liptovský Ján |
Úmrtie | 29. júl 1977 (72 rokov) Liptovský Mikuláš |
Národnosť | slovenská |
Manželka | Delfína Stanislavová (1938-1977) |
Deti | Ivan Stanislav (* 1939) Juraj Stanislav (* 1950) |
Vo svojej výskumnej činnosti sa zaoberal dejinami a dialektológiou slovenského jazyka a staroslovienčinou, najmä z hľadiska jazykových a kultúrnych pomerov na Veľkej Morave s osobitným zameraním na pôsobenie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave.[3] Významnou mierou sa pričinil o poznanie slovenskej historickej gramatiky a najstarších dejín slovenského jazyka.[4]
Narodil sa ako tretie dieťa, dve staršie sestry zomreli ako veľmi malé deti.[5]:15 Celkovo mal 2 bratov a 2 sestry. Pochádzal z prostých pomerov: otec bol remeselník-debnár, matka bola slúžka.
Základnú školu navštevoval v rokoch 1910 – 1915 v Liptovskom Mikuláši.[6] V rokoch 1915 – 1924 študoval na gymnáziách v Levoči a Liptovskom Mikuláši (Gymnázium Michala Miloslava Hodžu), kde aj v júni 1924 maturoval.[5]:20
Pokračoval štúdiom slavistiky a romanistiky na UK v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1928.[7] Dňa 14. decembra 1928 obhájil prácu Nárečia východnej tretiny Liptova a bol mu udelený titul PhDr.[5]:28 Po skončení štúdia pracoval v rokoch 1929 – 1938 ako asistent a neskôr docent v Slovanskom seminári FF UK v Prahe, od roku 1939 až do smrti pôsobil ako profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[7]
Ako prvý preložil do slovenčiny Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda (1933), Dlhý aj krátky život Klimenta Ochridského (1950), slovanské životy Nauma Ochridského a ďalšie cyrilo-metodské pramene.[8]
V roku 2005 mu prezident SR Ivan Gašparovič prepožičal in memoriam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.