Japončina
jazyk / From Wikipedia, the free encyclopedia
Japončina (日本語, Nihongo) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, japonské jazyky – je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).
Japončina (日本語, nihongo) | |
Štáty | Japonsko, Taiwan |
---|---|
Región | Východná Ázia |
Počet hovoriacich | okolo 125 miliónov |
Poradie | 8 |
Klasifikácia | Japonsko-rjúkjuské jazyky
|
Písmo | japonské písmo |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Japonsko |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | ja |
ISO 639-2 | jpn |
ISO 639-3 | jpn |
Wikipédia | |
Adresa | ja.wikipedia.org |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.