Kúkai
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kúkai (* 773 – † 830) bol japonský úradník a neskoršie (od roku 804) budhistický mních, zakladateľ školy šingon.[1] Podľa tradície bol nielen nadaným učiteľom, ale aj umelcom, mal vynájsť japonský spôsob písania kana. V roku 797 vydal knihu Sango šiki v ktorej porovnal konfucianizmus, taoizmus a budhizmus.[1] Počas svojho pôsobenia učil ezoterickú cestu budhizmu šingon, ktorú v roku 812 založil ako samostatnú denomináciu.[2] O štyri roky neskôr založil na vrchu Koja náboženské centrum. Na sklonku života sa stal obľúbeným na cisárskom dvore kde inicioval cisárov do ezoteriky a vykonával teatrálne ezoterické rituály.[2]