Kauza Gorila
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kauza Gorila je slovenská politická kauza, ktorá sa prevalila uniknutím údajného tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby na verejnosť v decembri 2011.[1] V spise anonymne zverejnenom na internete sa nachádzali informácie o odpočúvaní Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta, počas rokov 2005 a 2006.[2] Spis obsahuje prepisy údajných Haščákových rozhovorov s politickou a ekonomickou špičkou o províziách a úplatkoch,[3] v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave. Podľa prepisov nahrávok išlo najmä o stretnutia s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom, s Annou Bubeníkovou (predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku SR), so Zoltánom Vargom (bývalý policajt, Haščákov kamarát a majiteľ bytu), s Robertom Ficom, predsedom Smeru a jeho vtedajším tajomníkom Františkom Határom, Jánom Rejdom a ďalšími.[4] Rozhovory obsahujú aj informácie o údajnom financovaní strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK.[2] Podstatou kauzy podľa spisu je rozdeľovanie koristi z privatizácie medzi zúčastnených a plánovanie ďalšieho okrádania štátu a to priamo za účasti jeho zodpovedných predstaviteľov (Malchárek, Bubeníková a ďalších). Podľa spisu[5] Haščákova Penta dostala od štátu zaplatené za výber privatizačného poradcu a prakticky aj riadila jeho činnosť pri viacerých privatizáciách. Napríklad vo výberovom konaní na poradcu pri privatizácii letiskových spoločností bola Penta poradcom aj súčasťou konzorcia TwoOne spolu s viedenským letiskom, ktorý sa o kúpu pokúšal.[6] Haščák, ako privatizačný poradca, ktorý mal zabezpečiť transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom, v skutočnosti dostával zaplatené za získavanie informácií o privatizáciách a tak ich mohol manipulovať, rozdeľovať a vyplácať provízie.
Nahrávky začali v roku 2005. V polovici februára 2006 SIS poslala vtedajšiemu predsedovi vlády Dzurindovi správu o chystaných podvodoch pri privatizácii rozvodných energetických podnikov. Okrem iného bolo z toho textu jasné, že existujú nahrávky o tom, ako podnikateľ Jaroslav Haščák fakticky riadi ministra Jirka Malchárka (vtedy už bývalý podpredseda Aliancie nového občana - ANO, ktorého zo strany na vylúčili na mimoriadnom kongrese ANO 11. septembra 2005). Dzurinda Malchárka neodvolal a podozreniami sa nezačala zaoberať polícia. Gorila tak ostala naďalej tajnou operáciou SIS, počas ktorej ešte päť mesiacov roka 2006 vznikali ďalšie nahrávky, ktoré čoraz viac kompromitovali aj hlavného protivníka pravice, stranu Smer a Roberta Fica.[7] V roku 2011 bola kauza odhalená pred verejnosťou, čo vyvolalo protesty ale do súčasnosti (2024) je stále len vo vyšetrovaní.
27. januára 2012 sa v Bratislave konal protest Gorila, ktorého cieľom bolo riadne vyšetrenie kauzy. Tom Nicholson, ktorý vtedy pracoval ako redaktor SME, dostal už predtým spis od bývalého agenta SIS Petra Holúbeka. 2. februára 2012 vydal sudca predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie Nicholsonovej plánovanej knihy, s názvom Gorila[8], ktorá potom vyšla v lete 2012 a vysvetľovala verejnosti podstatu prípadu.[9][10]
V decembri 2020 polícia zadržala a vypočula v súvislosti s kauzou Gorila Haščáka a Ľubomíra Arpáša, (do 2006 bol šéfom kontrarozviedky SIS), a jeho manželku Danu. 4. decembra 2020 rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, že Haščák aj Arpášová budú stíhaní väzobne (Arpáš už bol vo väzení).[11] Z obvinení v roku 2020 vyplýva, že niekedy v roku 2006 mal Arpáš, ako riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti SIS získať tzv. spis Gorila a najneskôr v septembri 2006 za úplatok vo výške 194 765 eur ho poskytol Haščákovi, ktorého údajnej trestnej činnosti sa tieto informácie týkali, čím sťažil jej objasnenie a vyšetrenie.[12] Z uvedeného vyplýva, že Haščák vedel v roku 2006, že je v byte na Vazovovej odpočúvaný. 22. marca 2006 sa mal Haščák stretnúť s Ficom[13] (a neskôr aj s Dzurindom a Radičovou). Obsahom rozhovorov malo byť aj financovanie politických strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK. V tom stave mali na utajení Gorily záujem nielen ľudia okolo Penty, ale prakticky všetci vtedajší slovenskí vrcholoví politici. Špekulovalo sa, že to je príčina, že aj keď nelegálny komplot medzi vrcholovými politikmi a vrcholovými podnikateľmi opísaný v Gorile naozaj existoval, a vieme aj veľa podrobností o jeho aktéroch, nikto za to nebol potrestaný.[7]
Penta dosiahla to, že sa jej podarilo spochybniť nahrávku aj spis Gorila. Na špeciálnej vlastnej webstránke[14] tvrdí, že spis Gorila je nezákonným a neprípustným dôkazom a všetky dôkazy získané priamo alebo nepriamo na základe tohto spisu sú rovnako nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní".[15] Penta žiadala nahrávku zničiť[16]s tým, že celá kauza je "buď výmyslom, spravodajskou hrou zasadenou do dobových súvislostí s čiastočným využitím rôznych odpočúvaní.."[15] Po rokoch Ústavný súd zrušil rozhodnutia krajského súdu, na základe ktorých malo dôjsť k odpočúvaniu bytu v tzv. kauze Gorila. O nezákonnosti rozhodol v roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).[15] (Išlo však o rozsudok ESĽP, ktorý sa zaoberal odpočúvaniami Vargu z rokov 2005 a 2006)[17]. Jaroslava Haščáka Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala v decembri 2020. Obvinili ho z prania špinavých peňazí a podplácania. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho poslal do väzby, z ktorej ho Najvyšší súd SR 7. januára 2021 pustil.[18] (Rozhodnutie sa týkalo aj Dany Arpášovej[18], pretože išlo o obchodovanie s nahrávkou). V septembri 2022 sa štát Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnil za ujmu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním a väzbou. Ospravedlnenie za Slovensko poskytol rezort spravodlivosti, za ktorý ho podpísal štátny tajomník ministerstva Ondrej Dostál (SaS). Ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, „že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv“.[19]
23. novembra 2022 vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie siedmim osobám. Jaroslava Haščáka, Jiřiho Malchárka, Annu Bubeníkovu a ďalších dvoch mužov obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Haščák je tiež obvinený pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Malchárek a Bubeníková sú okrem založenia zločineckej skupiny stíhaní aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.[20]
Vo februári 2024 dozorujúci prokurátor vydal dve rozhodnutia vo veci vyšetrovanej špecializovaným tímom Gorila o sťažnostiach proti vzneseným obvineniam. „Z časti (dve) sťažnosti obvinených zamietol ako nedôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zo 14. 4. 2023 a na podklade ďalších siedmich sťažností napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia z 23. 11. 2022 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi NAKA."[21]
Dňa 19. marca 2024 uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry, že v kauze Gorila obvinil 5 osôb, ktoré čelia stíhaniu za trestný čin založenia a podpory zločineckej skupiny a korupčné trestné činy. Štyri z týchto osôb sú obvinené za zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Podľa médií je jedným z obvinených aj Jaroslav Haščák.[22][23]