Kefa (elektrotechnika)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kefa je elektricko-mechanická vodivá súčiastka zabezpečujúca elektrický kontakt medzi pevnou a pohyblivou časťou elektrického stroja. Je to časť zberača.
Výraz „kefa“ pochádza z počiatkov konštrukcií elektrických strojov, kedy sa kontakt medzi pevnou a pohyblivou časťou stroja vytváral kovovými kefami (mosadzná drôtená kefa). Dnes, keď sa rýchlosť zariadení mnohonásobne zvýšila a výrazne stúplo aj prúdové zaťaženie takéhoto spoja sa ako materiál kefy používa výhradne materiál (obvykle kompozit) na báze grafitu.
V točivom elektrickom stroji (elektromotor, dynamo) sprostredkuje kontakt na komutátor, v lineárnych elektrických motoroch zabezpečuje kontakt na zberacie krúžky, zberacie lišty, prívodné vedenie a pod. Okrem elektrického kontaktu musí kefa zabezpečiť aj suché mastenie klzného spoja.
Elektricky je kefa prichytená o statické konštrukčné časti stroja a spojená so svorkami elektrického prívodu. Kefa je najnamáhanejšou časťou elektrického stroja. Je namáhaná trením, zohrievaná prechodom elektrického prúdu, erodovaná iskrením a pod. Kefa pritom nesmie poškodzovať prívodné lišty, resp. komutátor, preto je vyrábaná z mäkšieho materiálu ako lišty resp. komutátor. Už v konštrukcii elektrického stroja sa preto predpokladá obmedzená životnosť kefy (rádovo nižšia, ako životnosť stroja). Konštrukcia zberača preto musí umožniť jednoduchú výmenu kefy.