Kinetické umenie - Wikiwand
For faster navigation, this Iframe is preloading the Wikiwand page for Kinetické umenie.

Kinetické umenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Whirligig, verejná knižnica, O'Fallon, Illinois
Whirligig, verejná knižnica, O'Fallon, Illinois
Jonathan Borofsky - Molekulový muž
Jonathan Borofsky - Molekulový muž

Kinetické umenie je smer v umení druhej polovice 20. storočia využívajúci pri tvorbe objektov reálny pohyb.

Objekty sa uvádzajú do pohybu skrytým mechanizmom (napr. elektromotor) alebo pôsobením vonkajších faktorov (prúd vzduchu, tlak vody, dotyk ruky). Kinetickému umeniu sa venovala parížska skupina GRAV, düsseldorfská skupina Zero, ako aj výrazné umelecké individuality V. Vasarely, N. Schöffer, G. Kosice. Prvým kinetikom bol Marcel Duchamp s jeho prácami Veľké sklo a Bicyklové koleso.

Princípy a história

Naum Gabo - Skulptúra v Rotterdame, 1967.
Naum Gabo - Skulptúra v Rotterdame, 1967.

Tradične môže výtvarné umenie zviditeľniť pohyb napríklad decentrovaným plastickým zobrazením kráčajúcej postavy. Samozrejme, sám obraz sa nehýbe. Jeho námet, či už figurálny alebo nie, ostáva statický. Je to divák, ktorý dospel k pohybu pohybom svojich očí. Pravidelne opakujúce sa motívy londýnskej umelkyne Bridget Riley "kazia" zrak a vyvolávajú dojem iskrivého pohybu, ale sám obraz sa nehýbe, je statický. Naproti tomu kinetické umenie uvádza

svoje predmety do skutočného pohybu. V Realistickom manifeste ruských bratov Nauma Gabu (Naum Abramovič Pevsner) a Antoina Pevsnera z roku 1920 môžeme čítať:

"Oslobodzujeme sa od tisícročnej mylnej predstavy umelcov, ktorí si mysleli, že jedine statický rytmus môže byť predmetom umenia. Vyhlasujeme, že kinetický rytmus ako základná forma nášho časového vnímania tvorí podstatu umenia."

O tri roky neskôr vydávajú maďari László Moholy-Nagy a Alfréd Kemény v časopise Sturm. "Manifest kinetického sochárstva". Od prvého storočia nášho letopočtu Herón z Alexandrie zostrojil prístroje poháňané vodou, vetrom a teplým vzduchom, zatiaľ čo pístroje Pierra Jacqua Droza (1721 - 1790) sa pohybovali pomocou pridaných pružín. To, čo sa v tom období považovalo za zábavu vyvolávajúcu údivm sa stalo v umení 20.storočia princípom stvárnenia, Nespútaný rozvoj techniky prinášajúci so sebou mechanizáciu a zvýššenú mobilnosť ľudskej spoločnosti, teória relativity Alberta Einsteina (1905 - 1915) a kybernetika Norberta Wienera (1948) inšpirujú dynamické umenie, ktorého súčasťou sa stáva čas ako "materiál", prejavujúci sa vo forme pohybu a premeny.

Paríž sa stal od 50-tych rokov centrom kinematického umenia, tu sa konala roku 1954 prvá veľká výstava tohto umenia. Po nej nasledovali ďalšie v rozličných európskych a amerických mestách. Umelecké skupiny vznikajúce v Taliansku (Moviment Arte Concreta,1952), v Nemecku (Zero, 1958), vo Francúzsku (Groupe de Recherche d'Art Visuel, 1960), vo Rusku (движение, rus. Hnutie, 1962) odrážajú edzinárodný charakter kinetického umenia.[1]

Vybrané príklady

Naum Gabo - Kinetická konštrukcia č.1 (1920): Pozostáva z oceľovej tyče poháňanej elektrickým motorom, čo vytvára kmitavý pohyb v tvare virtuálnej vlny, virtuálneho telesa.
Jean Tinguely (1960): Materiály prichytené kliešťami, poháňané motorom vytvárajú rotačný pohyb veľkej rýchlosti, pod ktorého vplyvom vzniká optické odhmotnené vlnenie - teda pohyb v jeho čistom tvare.
Man Ray (1919): zavesil papierovú špirálu, ktorá sa točí okolo vlastnej osi a vyťahuje sa.
Alexander Calder (30-te roky): Slabý prievan alebo malý úder rukou stačia na to, aby sa telesá v rovnováhe dali do pohybu.
Johnatan Borofsky - Muž s kladivom (1991): elektrické motory vyvolávajúce pohyb prostredníctvom prevodových pásov, kotúčov ozubených kolies, špirál, či beztvarých častí z dreva, skla, kovu alebo plastov. (podobne aj M.Duchamp - Otáčavé disky)
Jean Tinguely - Antistroje zbavené zmyslu: Proti zanietenosti za techniku, ktorá sa odzrkadľuje v tejto estetickej hre stavia autor ironickú kritickú víziu "antistrojmi", odrážajúcimi dvojakým spôsobom naše uchvátenie a súčasne strach z nekontrolovateľnej vlády strojov.
Nicolas Schöffer - Chronos 8 (Chronodynamické umelecké dielo, 1967) - hladanie spôsobu, ako vytvoriť syntézu priestoru, pohybu, svetla a farby. Vzhľad sa ustavične mení pod vplyvom vzájomného pôsobenia jeho rozmanitých štruktúr. Svetlo tento "nehmotný materiál" obohacuje o rozmer kinetického umenia.

Typologické delenie

Doteraz je známe len delenie podľa vplyvov na pohyb v danom diele a umelci sa rozdeľujú podľa týchto vplyvov, prípadne podľa umeleckého poňatia, materiálu, prostriedku: figuratívne umenie, veterné, vodné, "kite", robotické, hodiny, kotúľajúca sa guľa, akustické, monumentálne, elektronické, indoor (interiérové), outdoor (exteriérové), op-art, balance (vybalancované), solárne, fyzické, kresliace stroje... a iné.

Umenie akcie, "happening"

Objavilo sa na konci 50-tych rokov ako pokračovanie kinetického umenia. Umelec režíruje istú udalosť, do priebehu ktorej sú diváci vtihnutí. Zakladateľmi "happeningu" sú Allan Kaprow a John Cage:

"Vzájomný vzťah medzi ľudským činom a realitou, s ktorou je človek konfrontovaný, tak dosahuje svoj vrchol."

Happening má svoje korene v predstaveniach, ktoré organizovali dadaisti v divadelných kaviarňach. V manifeste z roku 1918 možno čítať:

"Život sa zdá byť simultánnym chaosom hluku, farieb a duševných pochodov... zachytených v celej ich brutálnej realite."

Hnutie Fluxus (zakladateľom je Lotyš George Macciunas) vložilo celú koncepciu a uskutočnenie predstavení opäť do umelcových rúk (interaktivita). Od 70-tych rokov sa zaužíval názov "Performance" na vyjadrenie rôznych foriem umenia akcie. Umenie akcie využíva všetky dostupné zdroje - obrazové, divadlo, médiá - bez toho, aby sa zaťažovalo hranicami existujúcimi medzi týmito výrazovými formami. Jeho cieľom je prostredníctvom absurdných, šokujúcich, humoristických alebo aj virtuálnych scén zobraziť uvedomenie si vlastného, individuálneho jazoči-voči spoločenským konvenciám a potláčanej sexualite.

Predstavitelia

Vybraní kinetickí sochári

  • Yaacov Agam
  • David Ascalon
  • Fletcher Benton
  • Jonathan Borofsky
  • Daniel Buren
  • Pol Bury
  • Alexander Calder
  • Carlos Cruz-Diez
  • Marcel Duchamp
  • Arthur Ganson
  • Bruce Gray
  • Theo Jansen
  • Starr Kempf
  • Frederick Kiesler
  • Gyula Kosice
  • Gilles Larrain
  • Julio Le Parc
  • Len Lye
  • George Rickey
  • David C. Roy
  • R. Bruce Salinger
  • Andrew Smith
  • Nicolas Schöffer
  • Jesús Rafael Soto
  • Mark di Suvero
  • Takis
  • Jean Tinguely
  • Panayiotis Vassilakis
  • Lyman Whitaker

Vybraní svetlo-kinetickí sochári

  • Ellis D Fogg
  • Nicolas Schöffer
  • Heinz Macko (svetelné stély)
  • Otto Pien (svetelný balet)
  • Thomas Willfred
  • Vladimír Baranov-Rossinié (opto-fonický klavír)
  • Hartwig
  • Hirschfeld-Macko
  • Schwerdtfeger (Bauhaus)

Vybraní kinetickí op-artisti

  • Nadir Afonso
  • Getulio Alviani
  • Carlos Cruz-Díez
  • Ronald Mallory
  • Youri Messen-Jaschin
  • Abraham Palatnik
  • Bridget Riley
  • Victor Vasarely
  • Jean-Pierre Yvaral

Referencie

  1. Debicki, Jacek - Favre, Jean Francois - Grunewald, Dietrich - Pimentel, Antonio Filipe: Dejiny umenia. Bratislava, Mladé Letá 2001, s. 284

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkayz

{{bottomLinkPreText}} {{bottomLinkText}}
Kinetické umenie
Listen to this article