Kláštor
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kláštor (z latinského claustrum, teda uzatvorené miesto) je sídlo spoločenstva mníchov, ktorého spôsob života je upravený jednotným kláštorným alebo rádovým poriadkom (regulou). Kláštor obývajú rehoľné osoby: mnísi alebo mníšky, resp. rehoľníčky. Obyvatelia kláštora sú vždy z rovnakého cirkevného rádu (napríklad templári, jezuiti, benediktíni, karmelitáni) alebo sekty. Okrem kresťanských kláštorov sú známe aj kláštory budhistické či taoistické. Kláštory boli v Európe v minulosti významnými strediskami vzdelanosti, niektoré mali aj vojenský význam, boli opevnené - ohradené obrannými múrmi (hradbami).