oceľový nosník tvoriaci súčasť železničného zvršku From Wikipedia, the free encyclopedia
Koľajnica je oceľový nosník tvoriaci súčasť železničného zvršku. Prenáša silu kolies a absorbuje pozdĺžne sily, rozjazdové a brzdné. Pri prejazde vozidla oblúkom prenáša priečnu, tzv. vodiacu silu. Zaisťuje hladký pohyb železničného vozidla. Na elektrifikovaných tratiach slúži ako vodič spätného vedenia. Tvorí koľajové obvody na zabezpečovacie zariadenia.
Prvé koľajnice, ktoré sa objavili na banských tratiach, boli len drevené dosky alebo drevené trámy. Vedenie kolies vozov bolo riešené obyčajne vodiacou doskou na strane týchto trámov.
Neskôr boli použité železné pásy pripevnené k trámom. Z Anglicka v polovici 19. storočia prenikli hríbové koľajnice. Tie boli už na konci 19. storočia vytlačené širokopätovými koľajnicami, používanými dodnes.
Nasledujúce typy koľajníc sú zostupne zoradené podľa rozšírenia:
Tvary koľajníc sa líšia svojimi rozmerovými parametrami. Nasledujúce sa týkajú širokopätovej koľajnice. Označenie sa skladá z písmena, prípadne niekoľkých písmen, ktoré skracuje pôvod alebo použitie a čísla, udávajúce hmotnosť 1 metra koľajnice v kg.
Na styku kolesa a koľajnice sa vytvára napätie v sústredenom tlaku, to sa určí pomocou Hertzovho vzorca[2]
G je kolesový tlak, E - modul pružnosti, r -polomer kolesa a b - dĺžka elipsy zatlačenia (3 – 4 cm)
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.