Méhér Bába
From Wikipedia, the free encyclopedia
Méhér Bába (iný prepis: Méhér Bábá), vlastným menom Merwan Šeriar Irání (v devanágarí : मेहेर बाबा ; * 25. február 1894, Púna, India – † 31. január 1969, Ahmadnagar) bol indický mystik a duchovný majster, ktorý v roku 1954 verejne oznámil, že je Avatára veku.
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Méhér Bába | |
Pohľadnica Don't worry, be happy z roku 1966. Táto obľúbená Méhér Bábova veta inšpirovala Bobbyho McFerrina k zloženiu populárnej piesne, za ktorú dostal cenu Grammy. | |
Narodenie | 25. február 1894 Púna, India |
---|---|
Úmrtie | 31. január 1969 (74 rokov) Ahmednagar |
Odkazy | |
Commons | Méhér Bába |
Méhér Bába sa narodil v perzskej rodine v Púne, v Indii. Bol obyčajné dieťa a neprejavoval nijaký mimoriadny záujem o duchovné záležitosti. Ako 19-ročný sa na ulici stretol so starou súfijskou sväticou Hazrat Bábádžán, ktorá ho pobozkala na čelo a takto spustila proces jeho údajnej duchovnej transformácie trvajúci sedem rokov. Stretol sa aj s ďalšími duchovnými učiteľmi, ktorých označil za "piatich dokonalých majstrov". Pred začiatkom svojho verejného pôsobenia sa usadil v meste Sakori spoločne s jedným z nich, Upasani Maharadžom. Jeho prví žiaci mu dali meno Méhér Bába, čo v preklade znamená Súcitný Otec.
Od 10. júla 1925 až do konca života zachovával mlčanie. Deň predtým, na otázku, ako bude svojim žiakom odovzdávať učenie keď nebude rozprávať, odpovedal: Neprišiel som učiť, ale prebúdzať. Neskôr, počas jednej cesty na Západ, podal k tejto veci ďalšie vysvetlenia: To, čo je skutočné, je dávané a prijímané v tichu, a Ak nepočuť moje ticho, načo by boli dobré slová? V roku 1927 prestal aj písať (s výnimkou podpisu) a komunikoval za pomoci abecednej tabuľky, keď ukazoval na jednotlivé písmená. V roku 1954 opustil aj tento spôsob komunikácie a komunikoval prostredníctvom vlastného systému gestikulácie. Trávil dlhé obdobia v ústraní, často držal pôst. Tieto obdobia sa striedali s obdobiami putovania, verejných vystúpení a charitatívnych pôsobení, počas ktorých pomáhal malomocným, chudobným a duševne chorým. V priebehu jedného obdobia cestoval inkognito po Indii a viedol to, čo nazval novým životom. 10. februára 1954 Méhér Bába oznámil, že je Avatára (Božské Vtelenie).
Po automobilových nehodách v Spojených štátoch v roku 1952 a v Indii v roku 1956 jeho schopnosť chôdze veľmi utrpela. V roku 1962 bolo množstvo jeho západných žiakov pozvaných na stretnutia s jeho indickými mandalí (takto sa označujú žiaci Méhér Bábu) v rámci série stretnutí nazvaných "Zhromaždenie Východ-Západ".
Od roku 1966 Bába poukazoval na problém narastajúceho rozmáhania sa drog v západnom svete a na falošné presvedčenie o ich duchovnom úžitku. Napriek zhoršujúcemu sa zdraviu pokračoval vo svojej "univerzálnej práci", ktorá zahŕňala pôst, samotu a meditáciu, a to až do svojej smrti 31. januára 1969. Jeho samádhí (hrobka) v Méhérabáde (India) sa stala medzinárodným pútnickým miestom.