Metaetika
From Wikipedia, the free encyclopedia
Metaetika je časť etiky, ktorá rozpracúva problémy gnozeologickej a logickej povahy jazyka morálky.
Metaetika sa sformovala začiatkom 20. storočia ako relatívne samostatný smer, ktorého predmetom skúmania je etika ako spoločenskovedná disciplína. Etické skúmania metaetiky sa zaoberajú jazykom morálky, analýzou etických pojmov, výrazov a skúmaním pravdivostných hodnôt morálnych súdov. Podľa Wiliama K. Frankenu (1908 - 1994), amerického analytického etika, je predmetom metaetiky otázka dokázateľnosti a oprávnenosti morálnych súdov (Frankena, 1973. s. 96). V literatúre sa často objavujú metaetika a analytická etika ako synonymá, súvisí to s formovaním metaetiky na pozadí anglickej analytickej filozofie.