Metodizmus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Metodizmus alebo metodistické hnutie je kresťanské protestantské vyznanie a smer, ktorý vznikal od 18. storočia pod vplyvom učenia anglikánskeho kňaza Johna Wesleyho, jeho brata Charlesa Wesleyho a ich priateľa Georga Whitefielda. Svoje korene má v Anglicku, odkiaľ sa šírilo do celého Britského impéria a predovšetkým do Spojených štátov. V roku 2006 malo metodistické hnutie okolo 75 miliónov prívržencov po celom svete.
Metodisti prišli k svojmu názvu vďaka výsostne metodickému spôsobu života a zbožnosti skupiny študentov Oxfordskej univerzity, ktorí sa v 30. rokoch 18. storočia schádzali so zámerom vzájomne sa zdokonalovať. Ich životný režim zahŕňal pravidelné prijímanie eucharistie a pôsty, odopieranie si zábavy a prepychu, ako aj napomáhanie a časté navštevovanie chudobných. Metodizmus, ktorý vzišiel z učenia anglikánskeho kňaza Johna Wesleyho a jeho mladšieho brata Charlesa, charakterizuje dôraz na duchovnú transformáciu jednotlivca prostredníctvom podrobného štúdia Svätého písma a na praktickú činnosť v prospech zlepšenia sociálnych pomerov a sociálnej spravodlivosti. Metodisti patrili medzi popredných bojovníkov za zrušenie otroctva, podporovali protialkoholické hnutia a ich rozsiahla misionárska činnosť mala za cieľ šírenie ich posolstva aj v zámorí. Výrazom angažovanosti metodistov v sociálnej problematike bola ich kazateľská činnosť mimo kostolov. Mnohé metodistické cirkvi v prvú nedeľu roka usporadúvajú tzv. zmluvnú bohoslužbu (Covenant Service), na ktorej veriaci opätovne potvrdzujú svoju absolútnu oddanosť Bohu a odhodlanie plne mu slúžiť.[1]