nemecká lužickosrbská spisovateľka, poetka, dramatička, novinárka a prekladateľka píšuca v dolnolužickej srbčine From Wikipedia, the free encyclopedia
Mina Witkojcová (neprechýlene: Mina Witkojc alebo [a podľa niektorých názorov správnejšie] Mina Witcyc,[2][3] nem. Wilhelmine Wittka; * 28. máj 1893, Burg – † 11. november 1975, Papitz/Kolkwitz) bola nemecká lužickosrbská spisovateľka, poetka, dramatička, novinárka a prekladateľka píšuca v dolnolužickej srbčine. Bola najvýraznejšou spisovateľskou osobnosťou Dolnej Lužice svojej doby,a jej diela patria k najvýznamnejším lyrickým prácam dolnolužickej srbčiny.[1][4][5]
Mina Witkojcová | |
lužická spisovateľka | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | Serbomiła Błośańska Radyměr Borak[1] |
Narodenie | 28. máj 1893 |
Burg (Bórkowy) | |
Úmrtie | 11. november 1975 (82 rokov) |
Papitz (Kolkwitz) | |
Národnosť | lužickosrbská |
Dielo | |
Žánre | básne |
Témy | lyrické témy, vojna |
Významné práce | Dolnoserbske basnje Wĕnašk błośańskich kwĕtkow |
Odkazy | |
Mina Witkojcová (multimediálne súbory na commons) | |
Mina Witkojcová sa narodila v roku 1893 ako nemanželská[2] dcéra slúžky a hostinského.[6] Detstvo prežila v rodnom Burgu, kde v rokoch 1899 až 1907 navštevovala ľudovú školu. Následne do roku 1917 vystriedala viacero zamestnaní v Berlíne, pracovala ako slúžka, kvetinárka a pracovníčka v zbrojárskom priemysle.
V roku 1922 vstúpila do Matice srbskej a vydala svoju básnickú prvotinu, v rokoch 1923 až 1931 pôsobila ako novinárka dolnosrbských novín Serbski Casnik. Ako redaktorka viackrát navštívila Československo, v roku 1925 navštívila aj slovenské Považie, kde skúmala ľudovú kultúru a umenie. Pri tejto príležitosti navštívila aj sirotinec Kristíny Royovej, o udalosti sa zmienila aj regionálna slovenská tlač.[7][8] V roku 1926 sa zúčastnila Európskeho kongresu menšín v Ženeve.[6]
V rokoch 1925 až 1928 prispievala do dolnosrbského knižného kalendára Pratyja. V roku 1931 radikálna redaktorka prišla o post hlavnej redaktorky Castnika[2] a po nástupe nacistov k moci v roku 1933 bola prenasledovaná a musela odísť z práce redaktorky, v roku 1941 bola dokonca vyhostená z Lužice. Druhú polovicu druhej svetovej vojny prežila v durínskom Erfurte, kde pôsobila ako pomocníčka záhradníka. Pohľad prenasledovaných nacizmom a oslavu konca vojny neskôr spracovala v diele Erfurtske spomnjeśa (v češtine Erfurtské spomínky).
Po druhej svetovej vojne začala v roku 1946 pôsobiť v lužickosrbskej organizácii Domowina. Zapojila sa do srbskej plagátovej kampane, za či bola zatknutá a po prepustení sa rozhodla odísť do exilu do Československa, kde zotrvala u známych v Prahe a v Chřibskej až do roku 1954.[6] Od roku 1955 pôsobila ako spisovateľka na voľnej nohe, bola členkou Zväzu spisovateľov NDR.[9]
V roku 1964 jej bola udelená Ćišinského cena a v roku 1972 Literárna cena Domowiny. Zomrela 11. novembra 1975 a pochovaná bola na cintoríne v Burgu.[1][6] Je po nej pomenovaná Mina-Witkojc-Straße v meste Cottbus.
Medzi Witkojcovej diela patrila najmä poézia a publicistická literatúra, významnejšími dielami sú:[1]
Zaoberala sa aj prekladmi, do dolnolužickej srbčiny preložila diela Boženy Němcovej, Alexandra Sergejeviča Puškina, Petra Bezruča, Jakuba Bart-Ćišinského a ďalších.[1] Niekedy diela neprekladala priamo z pôvodných jazykov, ale z hornolužickej srbčiny. Podieľala sa aj na zostavovaní slovníkov Bogumiła Šwjelu.[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.