From Wikipedia, the free encyclopedia
Nikolaj Gennadijevič Basov (rus. Николай Геннадиевич Басов; * 14. december 1922, Usmaň, Rusko, ZSSR - † 1. júl 2001, Moskva) bol sovietsky a ruský fyzik.
Nikolaj Gennadijevič Basov | |
Dielo | |
---|---|
Polia pôsobnosti | kvantová rádiofyzika[1] |
Vedecké pôsobenie | Fyzikálny ústav P.N. Lebedeva Sovietskej akadémie vied |
Alma mater | Moskovský inžiniersko-fyzikálny ústav |
Významní profesori | M.A. Leontovič M.A. Prochorov |
Ocenenia | |
Nobelova cena za fyziku (1964) | |
Osobné informácie | |
Narodenie | 14. december 1922 Usmaň, Rusko, ZSSR |
Úmrtie | 1. júl 2001 (78 rokov) Moskva, Rusko |
Národnosť | ruská |
Odkazy | |
Nikolaj Gennadijevič Basov (multimediálne súbory na commons) | |
Za svoj základný výskum v oblasti kvantovej elektroniky, ktorý viedol k vynálezu laseru a maseru dostal v roku 1964 Nobelovu cenu za fyziku (spolu s Alexandrom Michajlovičom Prochorovom a Charlesom Hardom Townesom). Bol tiež držiteľom viacerých sovietskych štátnych vyznamenaní - Leninova cena (1959), Štátna cena ZSSR (1989), Hrdina socialistickej práce (1969, 1982).
Narodil sa v ruskej rodine v Usmani, neskôr žil s rodičmi vo Voroneži. V roku 1941 skončil strednú školu a nastúpil na základnú vojenskú službu, kde bol vybraný do lekárskej školy. Po tom čo v roku 1943 ukončil štúdium na Kujbyševskej medicínskej akadémii sa zapojil do diania druhej svetovej vojny. Pôsobil ako zdravotník na fronte (v jednotkách 1. ukrajinského frontu).
Po vojne študoval v Moskve jadrovú fyziku pod vedením M.A. Leontoviča a M.A. Prochorova. Od roku 1948 pracoval vo Fyzikálnom ústave akadémie vied ZSSR. V roku 1953 obhájil kandidátsku prácu. O dva roky neskôr doktorskú dizertáciu. V rokoch 1958 - 1972 bol zástupcom riaditeľa Fyzikálneho ústavu a od roku 1973 do roku 1989 bol jeho riaditeľom. V roku 1963 tu zriadil Laboratórium kvantovej rádiofyziky, ktoré viedol až do svojej smrti.
Bol aktívnym členom komunistickej strany a viackrát zvolený do Rady Zväzu Najvyššieho sovietu ZSSR. V roku 1973 sa postavil proti Sacharovovým vyhláseniam, ktoré podľa Basovových slov „...diskreditovali (štátny systém, zahraničnú a domácu politiku Sovietskeho zväzu...“ a jeho činnosť v oblasti ľudských práv „...ako diskreditujúcu česť a dôstojnosť sovietskeho vedca.“[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.