Obnoviteľný zdroj energie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú také zdroje , ktoré sa prirodzene obnovujú v priebehu ich využívania. Ide o energetické toky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v blízkosti zemského povrchu, zásoby, ktoré sa obnovujú aspoň tak rýchlo, ako sú spotrebovávané. V ich čerpaní možno hypoteticky pokračovať ďalšie miliardy rokov – v podstate kým bude svietiť Slnko. Konkrétne ide o slnečné žiarenie a z toho odvodenú veternú energiu a vodnú energiu, ďalej o energiu prílivu, geotermálnu energiu, biomasu atď. Technológie obnoviteľných zdrojov energie slnečnú energiu, a veternú energiu.
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. potreba opravy preklepov a gramatických chýb. |
Obnoviteľné zdroje energie |
Geotermálna energia Vodná energia Slnečná energia Veterná energia Biomasa Bioplyn Biopalivo OTEC |
V roku 2006 približne 18 % celkovej svetovej spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov energie; 13 % z tradičnej biomasy spôsobmi, akým je spaľovanie dreva. Vodná energia bola ďalším najväčším obnoviteľným zdrojom, poskytujúca 3 %, nasledovaná horúcou vodou na vykurovanie, ktorá prispela 1,3 %. Moderné technológie ako geotermálna, veterná, slnečná a energia oceánu tvorili spolu asi 0,8 % konečnej spotreby energie.[3] Technický potenciál pre ich využitie je veľký, presahujúci všetky ostatné dostupné zdroje.[4][5]
Obnoviteľné zdroje sú často kritizované za ich nespoľahlivosť a neestetickosť, ale trh s obnoviteľnými zdrojmi sa napriek tomu rozrastá. Celosvetová kapacita inštalovaného výkonu až 74 223 MW je vo veternej energii, ktorá je rozšírená najmä v niektorých európskych krajinách a USA.[6] Výroba vo fotovoltaickom priemysle dosiahla viac ako 2000 MW,[7] pričom fotovoltaické elektrárne sú obľúbené najmä v Nemecku.[8] Fototermálne elektrárne sú typické pre USA a Španielsko, najväčším takýmto zdrojom je 354 MW blok solárnej (SEGS) elektrárne v Mohavskej púšti.[9] Najväčším geotermálnym zdrojom je The Geysers v Kalifornii s menovitým výkonom 750 MW.[10] Brazília disponuje jedným z najrozsiahlejších programov v odvetví obnoviteľných zdrojov na svete, zahŕňajúci výrobu bioetanolu z cukrovej trstiny. Etanol tu dokonca predstavuje až 18 % národnej spotreby pohonných hmôt v doprave.[11] Podobne je etanol ako biopalivo rozšírený aj v USA.
Okrem využívania obnoviteľných zdrojov vo veľkých projektoch sú vhodné aj pre malé ostrovné prevádzky, často vo vidieckych a odľahlých oblastiach, kde je však energia nevyhnutná pre ľudský rozvoj.[12] V Keni sú napríklad najrozšírenejšie malé (20 – 100 W) solárne zdroje v domácnostiach – predá sa tu približne 30 000 kusov týchto systémov.[13]
Klimatické zmeny, rastúce ceny ropy a zvyšujúce sa vládne podpory podmieňujú neustály vznik novej legislatívy a komercializáciu. Európski lídri sa v marci 2007 zhodli na spoločnom postupe, podľa ktorého do roku 2020 dosiahne celosvetová výroba energie z obnoviteľných zdrojov 20 %. Ďalej sa zhodli na znížení emisií oxidu uhličitého, ktorý sa považuje za jednu z príčin globálneho otepľovania.[14] Investičný kapitál putujúci do obnoviteľných zdrojov sa vyšplhal z 80 miliárd dolárov v roku 2005 na rekordných 100 miliárd v roku 2006.[15] Takáto úroveň investovania posunula to, čo bolo kedysi považované za alternatívne zdroje energie, výrazne do popredia. Veterné elektrárne boli prvé, ktoré dosiahli 1 % celkovej výroby, solárne však výrazne nezaostávajú.[16] Do obnoviteľných zdrojov investujú aj veľké svetové spoločnosti ako BP, General Electric, Sharp, či Royal Dutch Shell.[17][18] Zdrojom energie v Novom Zélande , USA a Japonku je príliv toku