druh vtáka rodu Plectropterus From Wikipedia, the free encyclopedia
Ostrožiarka lesklá (iné názvy: ostrožiarka strakatá, hus africká, kačica strakatá[1]; lat. Plectropterus gambensis) je veľký predstaviteľ zúbkozobcov z čeľade kačicovitých. Žije a hniezdi na území subsaharskej Afriky.[2][3][4][5][6][6]
Ostrožiarka lesklá | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Plectropterus gambensis Linné, 1766 | |
Synonymá | |
Anas gambensis | |
Mapa rozšírenia ostrožiarky lesklej Hniezdiaca, celoročný výskyt
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Okrem v súčasnosti platného vedeckého názvu Plectropterus gambensis bola ostrožiarka lesklá v minulosti popísaná aj pod názvom Anas gambensis.[2][4]
Druh prvýkrát popísal Carl Linné v roku 1766 na území Gambie.[4]
Niektorí vedci navrhli, aby pre tento pre tento druh bola vytvorená v rámci čeľade kačicovitých vlastná podčeľaď Plectropterinae a tribus Plectropterini.[4][5]
Ostrožiarka lesklá je najväčší vodný vták Afriky a zároveň najväčšia hus na svete. Pohlavia sú si podobné, ale samice sú o niečo menšie. Sú z väčšej časti čierne s bielými lícami a časťami krídiel. Biela je čiastočne aj abdominálna časť tela pričom rozsah bielej farby sa tu líši v závislosti od poddruhu. Nohy sú pomerne dlhé, pričom sú sfarbené ružovkasto. Zobák a ozobie sú červené, rovnako ako časť hlavy pri zobáku a vrchnej čeľusti, pričom u samcov je táto časť väčšia.[5]
Ostrožiarky sa veľmi hlasovo neprejavujú, za letu však zvyknú vydávať vysoký hvízdavý tón.[4][5] Samci občas za letu vydávajú aj zvuk pripomínajúci bublanie.[4]
Vyskytuje sa vo väčšej časti subsaharaskej Afriky.[2][4][5][7][6]
Severná hranica rozšírenia vedie od Gambie na západe po Etiópiu na východe.[2][4][5][7] Južná hranica rozšírenia siaha až do kapských provincií v Južnej Afrike v najjužnejších častiach kontinentu.[2][4][5][7]
Areál rozšírenia pokrýva až 22 900 000 km².[8]
Vyskytujú sa bežne vo viacerých typoch vodných plôch, ku ktorým patria močiare, väčšie rieky, jazerá, vodné nádrže,[4][5][7] riečne delty, ale aj zaplavené pastviny a zaplavené časti savany.[5][7]
Vyskytuje sa aj na stálych aj na dočasných vodných plochách. Miesta výskytu sú väčšinou blízko savany, alebo poľnohospodársky obrábanej zeme. Vyhýba sa vodným plochám so slanou vodou.[5]
Zvyčajne sa vyskytuje v skupinách čítajúcich okolo 50 jedincov, niekedy sa však združujú aj do väćších skupín a to predovšetkým počas výmeny operenia.[5][7]
Sezónne migruje v závislosti od dostupnosti vodných plôch a to až na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov.[5][7]
Po období hniezdenia dochádza k výmene peria a počas tohto obdobia, ktoré trvá približne 50 dní vtáky nie sú schopné letu, pričom najskôr dochádza k výmene peria u samcov.[5]
V zimnom období v priebehu dňa odpočívajú a kŕmia sa skoro ráno, alebo večer a v niektorých prípadoch aj v noci.[5]
Hniezdenie sa začína ku koncu obdobia dažďov a prebieha tak v rôznych častiach výskytu v rozličnom období.[4][5]
Napríklad na území Senegalu a Mali prebieha medzi septembrom a decembrom, v Nigérii medzi augustom a novembrom, v Etiópii medzi septembrom a októbrom,[4] v Južnej Afrike medzi septembrom a januárom a v Zambii medzi januárom a marcom.[5]
Ako miesto na hniezdenie využívajú vykotlané stromy, diery v stromoch, alebo hniezda vybudované iynými vtákmi, pričom hniezdia zvyčajne vo výške 20 – 100 cm nad povrchom zeme. Ak nie je dostupné takéto miesto, hniezdia aj na zemi, zvyčajne vo vysokej tráve, v skalných otvoroch a rozsadlinách, ale napríklad aj v dierach v termitiskách.[5][7]
Hniezdia v pároch, ale počas kŕmenia sa zvyknú zhromaždiť do menších skupiniek.[5][7] Počas hniezdenia sú teritoriálne a agresívne.[5][7] Nevytvára stále páry, väčšinou sa rozdelia po skončení obdobia hniezdenia.[5][7]
Samice znášajú 6 – 14 vajec.[4][5][7] Vajcia sú slonovinovo biele, dlhé približne 5,6 – 7,3 cm a vážia približne 140 gramov.[5][7]
Mladé jedince sa liahnu po 30 – 33 dňoch[5][7] a operujú sa medzi 65 – 75 dňom života[5][7]
O mladé jedince sa zvyčajne stará len samica, ale na území východnej Afriky sa stáva, že s mladými jedincami ostáva aj samec.[5][7]
Občas sa u ostrožiarky lesklej stáva, že opustí hniezdo a zanechá ho svojmu osudu.[5][7]
V zajatí dochádza k rozmnožovaniu len zriedka.[7]
V prevažnej väčšine rastlinná strava.[4][5][7]
Skladá sa zo zelených častí rôznych travín a ich semien,[4][5][7] ako aj ovocia, poľnohospodárských plodín, vodných rastlín a výnimočne zkonzumuje aj hmyz, alebo drobné ryby.[5][7]
Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[2][3][4][5][7]
Je bežným druhom v celej oblasti výskytu.[4][5][7]
Populácia je považovaná za stúpajúcu.[3][5][7]
Najväčším ohrozením je pravdepodobne nekontrolovaný lov.[5]
V rámci druhu sa rozoznávajú dva poddruhy.[2][9][4][5][7] Ide o:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.