Peľ
From Wikipedia, the free encyclopedia
Peľ (nesprávne alebo staršie pyľ[1][2], staršie pel[3]; lat. pollen alebo pollina) je súbor (resp. masa) zrelých peľových zŕn. Peľové zrno (iný názov: peľové zrnko; lat. granum pollinis, granum pollinarium) je mikrospóra (čiže samčí výtrus) semenných rastlín. V zrelom stave má peľové zrno obyčajne podobu mikroskopického útvaru skladajúceho sa z dvoch buniek so spoločným pevným obalom (menšia bunka je úplne vnorená do väčšej a obe bunky majú haploidné jadrá); farba a tvar peľového zrna sa značne líši v závislosti od druhu rastliny. Peľové zrná sa tvoria v peľových komôrkach tyčiniek kvetov (vrátane šištičiek). Peľová komôrka (najmä u krytosemenných rastlín nazývaná aj: peľnicová komôrka; staršie: prašn(íkov)é púzdro[2]; lat. loculamentum) je mikrosporangium (čiže výtrusnica mikrospór) semenných rastlín. U krytosemenných rastlín je peľová komôrka súčasťou peľového váčku (iné názvy: peľový vačok, peľnicový váčok, peľové vrecko[4]; lat. theca, theca antherae), ktorý je súčasťou peľnice (staršie: prašník[5], prášnik[3]; lat. anthera) tyčinky. Pri opelení, čiže fyzickom prenose peľového zrna na samčiu časť kvetu, vyrastá z peľového zrna rúrkovitý výbežok, ktorým sa peľové zrno spojí s vajíčkom a dochádza k oplodneniu; tento výbežok sa nazýva peľové vrecúško (staršie: (peľová) láčka[6], peľová nitka[7]; lat. sypho, sipho, tubulus pollinicus). [8][9][10][11][12][13][14][15][16]
Štúdiom peľový zŕn a spór sa zaoberá palynológia.[17]