Planéta
nebeské teleso obiehajúce hviezdu alebo pozostatky hviezdy / From Wikipedia, the free encyclopedia
Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera). Buď putuje vesmírom samostatne, alebo obieha na obežnej dráhe okolo hviezdy, pričom však zároveň neobieha okolo iného telesa. Pre planétu tiež musí platiť, že vyčistila okolie svojej dráhy od ďalších telies a produkuje veľmi málo alebo žiadnu energiu prostredníctvom termojadrovej reakcie. Celoplošne nevyžaruje vlastné svetlo a svieti iba odrazeným svetlom hviezdy.
V slnečnej sústave poznáme osem planét. Sú to Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Všetky obiehajú okolo Slnka rovnakým (prográdnym) smerom a približne v jednej rovine (najväčší odklon od tejto roviny dosahuje Merkúr). Ich fyzikálne vlastnosti, ako napr. hustota veľkosť a chemické zloženie, sú veľmi rôznorodé. Na základe týchto veličín ich možno rozdeliť na dve veľké skupiny: terestriálne a joviálne. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia boli objavené prvé planéty, ktoré neobiehajú Slnko, ale iné hviezdy. Takéto planéty sa nazývajú extrasolárne. Extrasolárnych planét (exoplanét) je v súčasnosti známych už vyše 4 200.[1]
Planéty môžu mať vlastné prirodzené obežnice. Pokiaľ ide o väčšie telesá (rádovo minimálne kilometrových rozdielov), nazývajú sa mesiace. Veľký počet menších telies, ktoré obiehajú po navzájom blízkych obežných dráhach v jednej rovine a z diaľky sa môžu javiť ako kompaktná obruč obopínajúca planétu, sa nazýva prstenec.
Všetky planéty slnečnej sústavy boli už zblízka skúmané kozmickými sondami (aj keď Urán a Neptún iba jednou a to Voyagerom 2). Na nijakej z nich (okrem Zeme) však ešte nepristála ľudská posádka.