134340 Pluto
trpasličia planéta slnečnej sústavy / From Wikipedia, the free encyclopedia
134340 Pluto[2] (symboly: [3] a [4]) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.[5] Od svojho objavu v roku 1930 do roku 2006 bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Jeho astronomický symbol v Unicode je ♇.
Pluto | |
Pluto (snímka zo sondy New Horizons) | |
Objav | |
---|---|
Objaviteľ | Clyde Tombaugh |
Dátum objavu | 18. február 1930 |
Elementy dráhy (Epocha 2000.0) | |
Veľká polos | 5 906 376 272 km 39,481 686 77 AU |
Obvod dráhy | 36,530 Tm 244,186 AU |
Excentricita (e) | 0,248 807 66 |
Periapsida (q) | 4 436 824 613 km 29,658 340 67 AU |
Apoapsida (Q) | 7 375 927 931 km 49,305 032 87 AU |
Doba obehu (P) | 90 613,3055 d 248 rokov |
Synodická doba obehu | 366,73 d |
Priemerná obežná rýchlosť | 4,666 km/s |
Maximálna obežná rýchlosť | 6,112 km/s |
Minimálna rýchlosť | 3,676 km/s |
Sklon dráhy (i) | 17,141 75° |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 110,303 47° |
Argument perihélia (ω) | 113,763 29° |
Stredná anomália (M) | 14,860 122 04° |
Počet satelitov | 5 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Rovníkový priemer | 2 370 km[1] |
Povrch | 1,795 × 107 km² |
Objem | 7,15 × 109 km³ |
Hmotnosť | (1,305 ±0,007) × 1022 kg |
Hustota (ρ) | 2,03 ±0,06 g/cm³ |
Gravitácia na rovníku | 0,58 m/s² |
Úniková rýchlosť | 1,2 km/s |
Rotačná perióda | −6,387 230 d (6 d 9 h 17 m 36 s) |
Rýchlosť rotácie | 47,18 km/h |
Sklon osi rotácie | 119,59° k rovine obehu 112,78° k ekliptike |
Rektascenzia severného pólu | 133,045 ±0,02° (8 h 52 min 11 s) |
Deklinácia | −6,145 ±0,02° |
Absolútna magnitúda | −0,7 |
Albedo | 0,49 – 0,66 |
Povrchová teplota | -230 až -237°C |
Atmosféra | |
Zloženie atmosféry | dusík, metán |
Atmosférický tlak | 0,3 Pa |
Výška atmosféry | 130 – 160 km |
Pluto je malé, menšie ako Mesiac, a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z kremičitanov a sčasti z ľadu. Má veľmi riedku atmosféru obsahujúcu hlavne dusík, metán a oxid uhoľnatý. Pomenovanie dostalo podľa rímskeho boha podsvetia, ktorý bol totožný s gréckym Hádom. Od roku 1978 je známy jeho najväčší mesiac Cháron, ktorý je v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a ťažisko ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o binárnej planétke. Obe telesá sú v stacionárnej rotácii. V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch 2011 a 2012 ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (september 2019) päť známych prirodzených satelitov.[6]
Rotačná os Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine ekliptiky podobne, ako je tomu u Uránu. Rovnako ako Urán a Venuša, aj Pluto rotuje retrográdne, čiže v protismere svojho obehu. Obežná dráha Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty Neptúna, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na niekoľko rokov k Slnku bližšie než Neptún.
Dlho bolo považované za deviatu a najmenšiu planétu slnečnej sústavy, ale 24. augusta 2006 mu bolo toto označenie odňaté na konferencii astronomickej únie v Prahe z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy (výstrednosť, sklon k ekliptike) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna, z ktorých jedno s pomenovaním 136199 Eris má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto.
Pluto bolo zblízka skúmané len jedinou sondou, New Horizons. Tá okolo neho preletela v júli 2015 a urobila množstvo podrobných snímok jeho aj Chárona.