Polabčina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Polabčina je jazyk Polabských Slovanov v Nemecku. Zrejme sa podobala viac poľštine a kašubčine ako ďalšiemu vymierajúcemu slovanskému jazyku na nemeckom území, lužickej srbčine. Spolu s ňou však niekedy býva označovaná ako vendčina; Slovanom žijúcím na nemeckom území sa najmä v starších prameňoch často hovorí Vendovia.
O podobe jazyka používaného v ranom stredoveku na rozsiahlom území v dolnom povodí Labe sa môžeme iba dohadovať zo zachovaných miestnych názvov. Len jedno nárečie, používané kmeňom Drevanov v okolí dolnosaského Lüneburgu, sa udržalo až do 18. storočia a vznikli v ňom krátke texty, ktoré sa nám dochovali. Ani tie nemajú jednotný pravopis. Polabčina totiž vymizla skôr, ako sa stačila ustanoviť ako spisovný jazyk.