1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52
Rozpad fragmentu B kométy 73P/Schwassmann-Wachmann z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Koncom roku 1995 bolo pozorovaných päť úlomkov tejto pôvodne celistvej kométy, v marci 2006 ich počet vzrástol na 8 a rozpad stále pokračoval. Rozpad kometárneho jadra naznačuje, že v krátkej dobe zrejme prestane táto kométa existovať a jej jediným pozostatkom bude prúd meteoroidov, ktorý bude obiehať na jej pôvodnej dráhe.
Vulkány na Jupiterovom mesiaci Io zachytené sondou Galileo zo vzdialenosti 600 000 km. Na vloženej snímke sa nachádzajú detailné pohľady na obe sopky. Io je vulkanicky najaktívnejším telesom slnečnej sústavy. Energiu potrebnú na udržiavanie sopečnej aktivity mu dodávajú slapové sily Jupitera.
Povrch Venuše bez oblačnej vrstvy. Záber vznikol zo zložených radarových snímok sondy Magellan. Približne 60 % povrchu tvoria nižšie položené rovinaté oblasti, kde rozdiely vo výške terénu nepresahujú 1 km. Nad povrch vystupujú dve „kontinentálne“ vrchoviny Aphrodite Terra a Ishtar Terra.
Gigantický oblak nad severným pólom Titanu v nepravých farbách. Má priemer až 2 400 km a siaha po 60-tu rovnobežku. Je pravdepodobné, že práve z tohto oblaku pršia na povrch mesiaca uhľovodíky hromadiace sa v jazerách uhľovodíkov. Oblak existuje už niekoľko rokov a vedci predpokladajú, že v priebehu ďalšieho vývinu sa bude presúvať do južných polárnych končín.
Asteroid 433 Eros. Tento záber zo sondy NEAR Shoemaker zobrazuje pohľad z jedného konca asteroidu naprieč žľabom na jeho spodnej strane smerom k náprotivnej strane. Tiež je možné na ňom vidieť rysy merajúce naprieč iba 35 metrov a jasnú škvrnu na planétke v ľavej časti snímky.
Jupiter a jeho najväčší mesiac Ganymedes. Záber urobila sonda Voyager 1 zo vzdialenosti 40 miliónov km. Dobre viditeľná je Veľká červená škvrna. Táto farebná fotografia bola zostavená v Jet Propulsion Laboratory's Image Processing Lab z troch čiernobielych fotografií prehnaných filtrami.
Veľká tmavá škvrna, najväčší búrkový útvar v atmosfére planéty Neptún. Tento záber zblízka zhotovila sonda Voyager 2 zo vzdialenosti 2,8 milióna km, 45 hodín ped svojim najväčším priblížením k Neptúnu. Neskoršie pozorovania ukázali, že Veľká tmavá škvrna už pravdepodobne zmizla. Pôvodne sa predpokladalo, že ide o obrovský mrak a neskôr, že ide o medzeru v oblačnosti Neptúna, ktorá umožňovala uvidieť nižšie vrstvy atmosféry planéty.
Pohľad na planétu Zem z vesmírnej lode Apollo 17. Dobre viditeľná je južná polárna čiapočka úplne prekrývajúca kontinent Antarktída, východné pobrežie Afriky s ostrovom Madagaskar a Arabský polostrov. Najväčší svetadiel Zeme, Ázia, na fotografii už takmer splýva s obzorom.
Priebeh zatmenia Slnka 1. augusta 2008, pozorovaného v Novosibirsku, Rusko. Čas medzi zábermi je 3 minúty. Zatmenia Slnka sú relatívne krátke udalosti, ktoré sa dajú pozorovať v celom svojom priebehu. Za najlepších okolností môže úplné zatmenie trvať 7 minút, 31 sekúnd a môže byť pozorované na v oblasti s dĺžkou 250 km. Oblasť pozorovania čiastočného zatmenia je oveľa väčšia.
Saturn s niekoľkými mesiacmi na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila 4. augusta 1981 zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov. Na snímke sú viditeľné aj štyri zo Saturnovych mesiacov: Tethys, Dione, Rhea a Mimas. Tethysov tieň sa premieta na južnú pologuľu Saturna ako malý tmavý krúžok pod prstencami.
Prvý obrázok Merkúra s vysokým rozlíšením, ktorý odvysielala sonda MESSENGER počas príletu k tejto planéte. Farby na snímke sú nepravé. Úzky kosáčik Merkúra je v určitých obdobiach možné pozorovať ďalekohľadom aj zo Zeme, povrchové útvary ako impaktné krátery však nie.
Západ slnka. Slnečné svetlo prechádza počas jeho východu a západu cez hrubšiu vrstvu atmosféry ako napoludnie. Na časticiach atmosféry sa preto rozptyľuje svetlo väčších vlnových dĺžok, čiže žlté, oranžové a červené.
Mars zachytený Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom pri tzv. Veľkej opozícii, ktorá nastala koncom augusta roku 2003. Veľká opozícia ponúkla najlepšie podmienky na pozorovanie Marsu v histórii astronómie vôbec, pretože uhlový priemer planéty vtedy dosiahol rekordných 25,11″.
Urán s mesiacom Ariel, ktorý vrhá tieň na planétu. Tento obrázok z prechodu tieňa cez disk planéty, ktorý by sme z Uránu pozorovali ako zatmenie Slnka, zachytil Hubblov vesmírny ďalekohľad v roku 2006.
Detail výbrusu z meteoritu ALH 84001, ktorý pochádza z Marsu. Pri podrobných analýzach vedci v meteorite objavili cyklické uhľovodíky nezvyčajného zloženia a tvaru. Tie boli niektorými laboratóriami určené ako fosílne zvyšky jednobunkových organizmov, ktoré kedysi žili na Marse. Podľa iných názorov sú však štruktúry čisto anorganického pôvodu.
Proteus, Neptúnov mesiac nepravidelného tvaru. So svojim priemerom 420 km patrí k tým väčším satelitom Neptúna. Túto fotografiu urobila sonda Voyager 2, ktorá mesiac v roku 1989 objavila.
Veľký kaňon, známejší skôr v anglickom origináli ako Grand Canyon, je jeden z najväčších kaňonov na povrchu Zeme. Vznikol ako dôsledok miliónov rokov vodnej erózie rieky Colorado. Jeho dĺžka je 347 km a maximálna hĺbka 1800 m.
Blesky patria medzi najpôsobivejšie prírodné úkazy. Tieto mohutné elektrické výboje neprebiehajú len v atmosfére Zeme, ale aj iných planét s atmosférou dostatočne hustou (Venuša a všetky joviálne planéty slnečnej sústavy).
Uránov mesiac Ariel s vysokým rozlíšením. Tento mesiac má najsvetlejší povrch zo všetkých doteraz zblízka odfotografovaných mesiacov planéty Urán. Nachádzajú sa na ňom pruhy, ktoré vyzerajú ako čerstvá námraza. Nevyskytujú sa tu krátery s priemerom väčším ako 50 km.
Detailný záber povrchu trpasličej planéty 1 Ceres zo sondy Dawn. V zábere je severný svah jej známeho krátera Occator nasnímaný z výšky asi 33 km nad povrchom. Snímka vznikla 16. júna 2018, krátko pred koncom misie, kedy technici spúšťali sondu na čoraz nižšiu obežnú dráhu okolo Cerery.
Atmosféra Jupitera v infračervenom spektre. Snímku v nepravých farbách urobila sonda New Horizons, keď okolo tejto planéty prelietala. Vpravo dole sa nachádza najväčší atmosférický útvar Jupitera - Veľká červená škvrna.