Prešov
mesto na Slovensku / From Wikipedia, the free encyclopedia
Prešov (nem. Eperies alebo Preschau, maď. Eperjes, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Prešov má približne 84 824 obyvateľov (sčítanie obyvateľov k 1. 1. 2021) a je tak tretím najľudnatejším mestom na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Patrí do košicko-prešovskej aglomerácie a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom regiónu Šariš.
Prešov | |||
mesto | |||
Hlavná ulica a Katedrála sv. Jána Krstiteľa | |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Prešov | ||
Región | Šariš | ||
Časti | Šalgovík, Solivar, Nižná Šebastová, Šidlovec | ||
Vodné toky | Torysa, Sekčov | ||
Nadmorská výška | 255 m n. m. | ||
Súradnice | 49°00′00″S 21°14′00″V | ||
Najvyšší bod | Malkovská hôrka | ||
- výška | 481 m n. m. | ||
Rozloha | 70,43 km² (7 043 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 82 927 (31. 12. 2022) [2] | ||
Hustota | 1 177,44 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1247 | ||
Primátor | František Oľha[3] (SaS, PS, SPOLU, DS, ŠANCA, ODS – Občianski demokrati Slovenska, DOBRÁ VOĽBA a Umiernení) | ||
PSČ | 080 01 – 080 10[4] | ||
ŠÚJ | 524140 | ||
EČV (do r. 2022) | PO, PV a PS | ||
Tel. predvoľba | +421-51 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavná 73 080 68 Prešov 1 | ||
E-mailová adresa | primator@presov.sk | ||
Telefón | 051 / 772 30 41 | ||
Fax | 051 / 773 36 65 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa mesta | |||
Wikimedia Commons: Prešov | |||
Webová stránka: presov.sk | |||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
Freemap Slovakia: mapa | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu. V meste sa križujú cesty I/18 (Poprad – Michalovce), I/68 (smer Stará Ľubovňa), I/20 (smer Košice), diaľnica D1 (Poprad – Košice) a rýchlostná cesta R4 (Svidník – Košice). Prešovom vedie železničná trať Košice – Muszyna, na ktorú sa pripájajú trate do Humenného a Bardejova. Košice ležia 36 km južne, Poprad 75 km západne, Bardejov 41 km severne a Vranov nad Topľou 46 km východne.
Samosprávne mestské časti. Územné obvody samosprávnych mestských častí:
- Obvod číslo 1: Sídlisko III, Sídlisko Mladosť, Rúrky, Kráľova hora
- Obvod číslo 2: Sídlisko II, Kalvária, pod Kamennou baňou, pod Wilecovou hôrkou, Borkút, Vydumanec, Kvašná voda
- Obvod číslo 3: sever mesta, Mier, Šidlovec, Dúbrava, Surdok, Kúty, Širpo, Nižná Šebastová
- Obvod číslo 4: stred mesta – Staré mesto, Táborisko, Sídlisko Duklianskych hrdinov
- Obvod číslo 5: Solivar, Soľná Baňa, Šváby, Delňa, Tichá Dolina
- Obvod číslo 5,5: Šimonov
- Obvod číslo 6: južná časť sídliska Sekčov – stavba 1 – 4
- Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5 – 7, Šalgovík
Katastrálne mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík, Cemjata
Ostatné časti: Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, Šarišské Lúky, Širpo, Šidlovec, Táborisko, Teľov, Vydumanec, Borkút, Kúty, Surdok
Sídliská: Duklianskych hrdinov, Mier, Mladosť, Sekčov, Sídlisko II, Sídlisko III, Šváby
Osady: Išľa, Okruhliak, Pustá dolina
Bývalé mestské časti: Haniska (1971 – 1990), Ľubotice (1971 – 1990), Šarišské Lúky (1971 – 1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)
V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, či Surdok.
- Torysa s prítokmi:
- Do Sekčova ďalej ústia:
- Šebastovka (Ľ)
- Ľubotický potok (Ľ)
- Šalgovícky potok (Ľ)
- Soľný potok (Ľ)
- Baracký potok (P)
Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.
Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247.[5] V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom.
V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.
Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj hebrejská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.
- 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
- 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove[5]
- 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
- 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
- 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
- 1453 – prvý erb Prešova
- 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa Ladislava V. Pohrobka
- 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
- 1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice
- 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
- 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov
- 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
- Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
- 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
- 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
- 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
- 1. novembra 1918 – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura.[6]
- 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
- 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
- 20.12.1944 - bombardovanie mesta pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici
- 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína Pamätník osloboditeľom
- 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
- 1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
- 2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov
- 14. 9. 2021 - pápež František navštívil Prešov[7]
Najvyšší predstavitelia mesta
- Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam predstaviteľov mesta Prešov
Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497[8]. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku 2014, kedy sa víťazkou volieb stala Andrea Turčanová. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil František Oľha.
Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.[9]
- Bližšie informácie v hlavnom článku: Vojsko v meste Prešov
Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.[10]
Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mestiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura. [11] Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj bombardovanie mesta 20.12.1944.
Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády.
Od roku 1918 do roku 2019 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove brigádny generál František Bartko, generálmajor Vojtech Gejza Danielovič, generálporučík Alexander Mucha, brigádny generál Ing. Karol Navrátil, brigádny generál Ing. Ivan Pach[12], generálmajor Emil Perko, generálmajor Jozef Zadžora.[13][14]
Rok | Spolu | Slováci | Česi | Maďari | Nemci | Rusíni a Ukrajinci | Chorváti a Srbi | Rómovia | ostatní |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1880 | 13 392 | 60,56% | - | 16,61% | 17,59% | 1,22% | 0,04% | - | 1,35% |
1890 | 14 138 | 60,27% | - | 21,09% | 15,48% | 0,76% | 0,04% | - | 2,37% |
1900 | 18 368 | 54,94% | - | 32,02% | 10,59% | 0,66% | 0,07% | - | 1,71% |
1910 | 20 206 | 47,73% | - | 42,08% | 7,76% | 0,24% | 0,03% | - | 1,56% |
1930 | 26 277 | 79,24% | 3,68% | 3,68% | 2,16% | - | - | 11,23% | |
1991 | 87 765 | 94,64% | 1,11% | 0,21% | 0,05% | 2,35% | - | 1,25% | 0,40% |
2001 | 92 786 | 93,67% | 0,89% | 0,22% | 0,05% | 2,32% | 1,43% | 1,43% | |
2011 | 91 782 | 81,14% | 0,53% | 0,14% | 0,04% | 2,29% | 0,02% | 1,70% | 14,14% |
2021 | 84 824 |
- Pozri aj: Zoznam kostolov v Prešove
Rímskokatolícka cirkev
Prešov je sídlom rímskokatolíckej konkatedrály svätého Mikuláša. Mesto je súčasť metropolitnej Košickej arcidiecézy.
Gréckokatolícka cirkev
Prešov je sídlom slovenskej gréckokatolíckej metropolie a prešovskej gréckokatolíckej archieparchie, ktorá bola založená 3. novembra 1815 cisárom Františkom II. (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. Dňa 30. januára 2008 bola povýšená na archieparchiu a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je chrám svätého Jána Krstiteľa na Hlavnej ulici.
Pravoslávna cirkev
Prešovská pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského bol postavený v rokoch 1946 – 1950 v tradičnom ruskom štýle.
Evanjelická cirkev a. v.
Prešov je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v.
Náboženské vzdelávanie
V meste sú dve teologické fakulty – Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. Obidve sú súčasťami Prešovskej univerzity v Prešove.
Percentuálny podiel náboženstiev
V sledovanom období medzi rokmi 1880 až 2011 je zreteľný pokles počtu židov, rímskych katolíkov a luteránov. Naopak vidíme nárast počtu ateistov, gréckych katolíkov a nezistených.
Rok | Spolu | Rímskokatolíci | Gréckokatolíci | Pravoslávni | Luteráni | Kalvíni | Židia | iní | ateisti | nezistení |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1880 | 13392 | 70,62% | 7,03% | 0,18% | 10,55% | 1,47% | 10,12% | 0,03% | ||
1910 | 20206 | 66,69% | 9,78% | 0,17% | 6,99% | 2,55% | 13,78% | 0,03% | ||
1930 | 26277 | 65,83% | 10,07% | - | 5,52% | 0,56% | 15,55% | 2,47% | ||
1991 | 87765 | 57,79% | 7,24% | 1,04% | 4,09% | 0,05% | 0,03% | 0,55% | 11,10% | 18,10% |
2001 | 92786 | 66,77% | 8,92% | 1,68% | 4,78% | 0,18% | 0,07% | 1,03% | 13,57% | 2,98% |
2011 | 91782 | 55,35% | 8,15% | 1,51% | 4,05% | 0,15% | 0,06% | 1,13% | 12,44% | 17,16% |
Divadlá
- Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD)
- Divadlo Jonáša Záborského (DJZ)
- Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk)
- Detské divadlo Babadlo
- Detské divadlo DRaK
- Divadlo Portál
- Divadelné štúdio na Hlavnej
- Divadlo Erika Németha
- Prešovské národné divadlo (PND)
- Park kultúry a oddychu Čierny orol
- Viola - centrum pre umenie
- Wave~centrum nezávislej kultúry
Múzeá
Galérie
- Šarišská galéria
- Galéria v Caraffovej väznici
- Galéria Múr
- Creative Design Gallery
- Galéria Átrium
- J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova
Knižnice
Kiná
- Scala (bývalé kino Panoráma)
- Cinemax Max (5 sál)
- Cinemax Novum (8 sál)
- Star OC Eperia (5 sál)
- Záhradné kino
- Amfiteáter Prešov
Veda
- Krajská hvezdáreň a planetárium
- Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity
Hudba
Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"[16][17][18][19] či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.
K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), rockové predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, vyše 20. ročníkov, Prešovský študentský Liverpool, 6. ročníkov, Rebrík), ale aj festivaly (Sigortus, Dobrý festival, (t)urbanfest, ImROCK FEST, East Side Music Festival, Festival zlej hudby, Farfest, či Jazz Prešov).
Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. Deti Picasso (Rusko), Myster Möbius (Francúzsko/Maďarsko), Masfél (Maďarsko), Pražský Výběr II.; Laura a její tygři (Česko), Srečna Mladina (Slovinsko), Squartet (Taliansko), ale aj slovenské skupiny Heľenine oči, Chiki liki tu-a, Arzén, Mango Molas, Alter Ego, Karpatské chrbáty a Komajota.
Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.
V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom Bastion film festival. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista David Kollar.
Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom Frenkyho hudobná encyklopédia. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie prešovského Korzára Michal Frank.
Významní prešovskí interpreti
- Štátna vedecká knižnica
- Park kultúry a oddychu
- Hvezdáreň a planetárium
- Fontány a fontánky v Prešove
- Nové Divadlo Jonáša Záborského
- Historické Divadlo Jonáša Záborského
- Biely dom (sídlo PSK)
- Vyhliadková veža (Lesopark Prešov)
Historické pamiatky
Bližšie informácie v článkoch: Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)
- Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa, v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov bl. Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka a verná kópia Turínskeho plátna.
- Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša
- Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského
- Bosákov dom (banka)
- Caraffova väznica (galéria)
- Floriánova brána
- Gotická brána
- Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov
- Súsošie svätého Róchusa
- Evanjelické kolégium
- Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice
- Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor
- Gréckokatolícky biskupský palác
- Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea
- Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu
- Tauthov dom
- Weberov dom
- De Rossiho dom
- Szyrmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity
- Stará mestská škola
- Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu
- Prešovská kalvária – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. 1721 a ukončená bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. Kalvária sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode.
- Historická radnica
- Židovská synagóga – je v nej expozícia judaík Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku)
- Neologická synagóga na Konštantínovej ulici
- Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici
- Kumšt – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929 – 1939), od 1947 v správe Krajského múzea v Prešove
- Mlynský náhon a historická mestská elektráreň
- Kováčska bašta
- Františkánska bašta
- Zvyšky mestského opevnenia
- Kostol sv. Donáta na Cemjate
- Neptúnova fontána
- Divadlo Jonáša Záborského
- PKO Čierny orol
- Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských
- Suchý mlyn
- Národná kultúrna pamiatka Solivar
- Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar
- Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko
- Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej
- Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová
- Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici
- Socha Jána Pavla II.
- Historický podzemný vodojem na Kalvárii
Hrady a kaštiele (v okolí Prešova)
Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu Šarišskej hradnej cesty. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.[20] Do projektu Šarišská hradná cesta je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia:
Hradiská
Hrady
- Hrad Kamenica
- Hanigovský hrad
- Šarišský hrad
- Kapušiansky hrad
- Zbojnícký hrad
- Hrad Šebeš
- Lipovský hrad
- Hrad Bodoň
- Hrad Medzianky
- Hrad Zborov
- Obišovský hrad
- Plaveč
- Hrad Kysak (zaniknutý)
- Hrad Brezovička (zaniknutý)
- Hrad Brezovica (zaniknutý)
- Hrad Sokoľ (zaniknutý)
- Hrad Lipovec (zaniknutý)
Mestské opevnenia
Kaštiele
- Kaštieľ Brezovica
- Baroková kúria Brezovica
- Klasicistická kúria Brezovica
- Renesančná kúria Brezovica
- Renesančná kúria Brezovica (sýpka)
- Renesančný kaštieľ Brezovička
- Kaštieľ Červenica pri Sabinove
- Kaštieľ Hámoš Demjata
- Kaštieľ Semsey Demjata
- Kaštieľ Dubovica
- Kaštieľ Fintice
- Kaštieľ Fričovce
- Kaštieľ Giraltovce
- Gréckokatolícky biskupský palác (Prešov)
- Kaštieľ Haniska
- Kúria Haniska
- Kaštieľ Hanušovce nad Topľou
- Šóšovský kaštieľ Hanušovce nad Topľou
- Kaštieľ Hendrichovce
- Kaštieľ Pechy Hermanovce
- Kaštieľ Hertník, Kaštieľ Chmeľov
- Kaštieľ Chminianska Nová Ves
- Kaštieľ Jarovnice, Kúria Jarovnice
- Kaštieľ Kendice
- Kúria Koprivnica
- Kúria Kračúnovce
- Kaštieľ Krivany
- Kaštieľ Kuková
- Kaštieľ Kurima
- Kaštieľ Lemešany (Chabžany)
- Kaštieľ Ličartovce
- Kaštieľ Marhaň
- Kaštieľ Nižná Šebastová
- Kaštieľ Ostrovany
- Kaštieľ Bornemisza Pečovská Nová Ves
- Kaštieľ Kornheizer Pečovská Nová Ves
- Kaštieľ Mariássy Pečovská Nová Ves
- Kaštieľ Ringov Pečovská Nová Ves
- Klasicistická kúria Pečovská Nová Ves
- Kaštieľ Petrovany
- Palác Klobušických (Prešov)
- Rákociho palác (Prešov)
- Kaštieľ Ražňany
- Szirmayov palác (Prešov)
- Kaštieľ Radatice
- Kaštieľ Dolný Raslavice
- Kaštieľ Horný Raslavice
- Kaštieľ Rožkovany
- Kaštieľ Ruské Pekľany
- Kaštieľ Svidník
- Kaštieľ Svinia
- Kaštieľ Šarišské Dravce
- Kaštieľ Šarišské Michaľany
- Kaštieľ Terňa
- Kaštieľ Tulčík
- Kaštieľ Uzovce
- Kaštieľ Uzovský Šalgov
- Rákociho kaštieľ Veľký Šariš (zaniknutý)
- Renesančný kaštieľ Záborské
- Kaštieľ Zborov
- Kaštieľ Želmanovce
- Kaštieľ Žipov
- Kaštieľ Župčany
Parky
V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov:
- Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty
- Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána
- Záhrada umenia - Svätoplukova ulica
- Panská záhrada - Nižná Šebastová
- Kolmanova záhrada
- Sochársky park pri amfiteátri
- Didaktický park Prešovskej univerzity
- Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová
- Park Námestie Legionárov
- Park Lesík delostrelcov
- Park Čierny most
- Park Sekčov
- Park Clementisova
- Park Námestie mládeže
- Duchnovičovo námestie
- Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III
- Lesopark Zabíjaná
- Lesopark Cemjata
- Lesopark Borkút
- Lesopark Šidlovec
Cintoríny a pohrebiská
- Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny
- Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia
- Historický cintorín na Kalvárii
- Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov
- Zlatobanský cintorín, Solivar
- Cintorín Dúbrava
- Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov
- Cintorín Šalgovík
Židovské historické cintoríny
- Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne
- Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk
- Židovský cintorín Dúbrava
- Židovský cintorín Ľubotice
- Futbalový štadión 1. FC Tatran Prešov
- Mestská viacúčelová športová hala
- Tatran Handball Arena (domovský štadión HT Tatran Prešov)
- Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu
- ICE Aréna (domovský štadión HC Prešov)
- Hala Prešovskej univerzity
- PSK Aréna (tréningová hala)
- Velodróm Prešov
- Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov
- Akademický Prešov – festival študentského umenia
- Turbanfest – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
- Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
- Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta
- Týždeň slovenských knižníc
- Deň Zeme
- Večerný beh Prešovom
- Šarišský hackathon
- Prešov Half Marathon
- Lear Run
- Tour de Prešov - cyklomaratón
- Mikulášsky beh
- Mikulášska nádielka
- Deň soli
- Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
- Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou
- Dobrý festival
- HelFest
- Festival zlej hudby
- Dni mesta Prešov
- Objavovanie Prešova
- Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
- Prešovské kultúrne leto
- Jahodová noc
- Festival Sigord
- Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov
- Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III
- Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí
- Muvina – prehliadka vín
- Noc kostolov
- Prešovské trhy a parkúrové preteky
- Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
- JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival
- Jazz rock festival
- Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP
- IMAGE – Módna prehliadka
- Opálové zrnko – súťaž podnikateľov
- Gorazdov literárny Prešov
- Poklady regiónu
- Farmárske trhy
- Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty
- Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov
- Prešovské vianočné trhy
- Silvester – spoločná oslava nového roka
- Guitar Night
- Prešov číta rád
- Pomišaj festival