Redaktor:RONALDO-SK/Byzantská ríša
From Wikipedia, the free encyclopedia
Byzantská ríša, skrátene nazývaná slov. Byzancia, prípadne známa ako východorímska ríša, bola v období neskorej antiky a stredoveku významná kresťanská mocnosť, nachádzajúca sa v oblasti východného Stredomoria.
Byzantská ríša Basileia ton Rhomaion Imperium Romanorum
| |||||||
Geografia
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov |
|||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
Štátny útvar | |||||||
solidus, hyperpyron | |||||||
Vznik |
395 rozdelenie rímskej ríše | ||||||
Zánik |
|||||||
|
V roku 330 povýšil Konštantín Veľký pôvodnú starovekú obec Byzantion premenovanú na Konštantínopol na hlavné mesto rímskej ríše. Tá bola v roku 395 trvalo rozdelená na východnú a západnú časť. Zatiaľčo západorímska ríša zanikla už v roku 476, východná polovica impéria dosiahla v 6. storočí za panovania Justiniána I. svojho najväčšieho územného rozsahu. V 7. storočí sa udiala zásadná premena charakteru ríše spôsobená predovšetkým prijatím gréčtiny ako oficiálneho jazyka za vlády Herakleia a ničivými dopadmi islamskej expanzie. Napriek porážkam a úbytku územia patrila k hospodársky, kultúrne a vojensky najrozvinutejším súdobým štátom. Byzanc, oslabená odrážaním Arabov a vnútornými náboženskými spormi, sa za macedónskej dynastie vzchopila k novému rozmachu a koncom 10. storočia sa znovu pozdvihla k veľmocenskému postaveniu. Avšak prehlbujúce sa odcudzenie medzi západnými a východnými kresťanmi vyústilo v roku 1054 k cirkevnému rozkolu označovaný ako Veľká schizma.
Po porážke v bitke pri Mantzikerte v roku 1071 stratila ríša v prospech seldžuckých Turkov väčšinu Malej Ázie, predstavujúce jadro ich teritória. Po nástupu Komnenovcov síce získala späť niektoré oblasti a v 12. storočí dočasne obnovila svoju prevahu, avšak za neskorších cisárov započal ich definitívny úpadok. Behom štvrtej križiackej výpravy utrpela Byzanc fatálny úder, keď bol Konštantínopol v roku 1204 dobytý križiakmi. Hoci cisári z dynastie Palaiologovcov dokázali v roku 1261 ríšu obnoviť, opakujúce sa občianske vojny výrazne podlomili ich moc. Postupný rozklad vyvrcholil pádom Konštantínopolu v roku 1453 a dobytím zostávajúcich byzantských území osmanskými Turkmi.
V priebehu svojej tisícročnej existencie slúžila ríša ako záštita kresťanstva, pričom výrazne prispela k ochrane Európy pred šírením islamu. Okrem toho disponovala pevnou zlatou mincou, ktorá bola v obehu v celom stredomorskom priestore. Konštantínopol patril ako jedna z najväčších metropol v vtedajšom svete k najdôležitejším obchodným strediskám. Byzancia mala určujúci vplyv na náboženstvo, právo, politický systém, architektúru a umenie značnej časti Európy a Stredného východu, pričom prispela k zachovanie a predaniu početných literárnych diel a vedeckých poznatkov klasického sveta a iných kultúr.