Robotnícky sionizmus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Robotnícky sionizmus (iné názvy: labouristický sionizmus, ľavicový sionizmus, socialistický sionizmus; hebr. ציונות סוציאליסטית – cijonut socialistit) je názov socialistického prúdu v rámci sionistického hnutia. Na rozdiel od takzvaného politického sionizmu, ktorý predstavoval Theodor Herzl a Chajim Weizmann, robotnícki sionisti neverili, že židovský štát môže vzniknúť iba po dohode svetových veľmocí. Verili vo vytvorenie štátu skrz posilňovania židovskej robotníckej triedy, ktorá sa usadzovala v Palestíne, a skrz rovnostársky hospodáriace poľnohospodárske družstva (t. j. kibucy a mošavy). Najvýraznejšie sa táto odroda sionizmu presadila v rámci odborového hnutia: v roku 1920 bol založený dodnes najvplyvnejší zväz Histadrut; dôležitú úlohu zohrali robotnícki sionisti v prvej arabsko-izraelskej vojne v rokoch 1948 – 1949.
Medzi najvýraznejších teoretikov robotníckeho sionizmu patrili: sekulárny filozof Moses Hess a politici Nachman Syrkin s marxistom Berom Borochovom. Praktickým vodcom sa stal David Ben Gurion.