Narodil sa v burgundskom mestečku Clamecy v rodine notára. Keďže už v útlom veku prejavoval veľké nadanie, jeho rodina sa v roku 1880 rozhodla presťahovať do Paríža, aby mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu vyštudoval v rokoch 1886 – 1889históriu na elitnej škole École Normale Supérieure a potom pokračoval v štúdiu dva roky v Ríme, kde začal svoju literárnu činnosť. V rokoch 1893 – 1912 bol profesorom dejín na École Normale a prednášal dejiny hudby na Sorbonne. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné kompozície. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti.
V roku 1904 začal pracovať na svojom kľúčovom diele, románe Ján Krištof, ktorý vyšiel v roku 1914 a za ktorý bol v roku 1915 ocenený Nobelovou cenou. Finančnú sumu spojenú s cenou však Rolland z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou. Svoje humanistické a pacifistické názory Rolland prejavoval prácou v novovzniknutom Červenom kríži a ovplyvňovaním verejnej mienky početnými esejami z oblasti politiky, filozofie, divadla a hudby. Veľmi rýchlo sa tak dostal do kultúrneho povedomia Európy.
Dlhoročná práca na Jánovi Krištofovi Rollanda natoľko zväzovala, že po dokončení diela túžil napísať niečo menej rozsiahlejšie. Sám o tom píše „Je to reakcia proti desaťročiam nevoľnosti v brnení Jána Krištofa, ktoré síce bolo robené na moju mieru, ale nakoniec mi bolo príliš tesné. Cítil som neprekonateľnú túžbu po voľnej galskej veselosti, až bezohľadnosti.“ Výsledkom tejto túžby bol románColas Bruegnon z roku 1919, ktorý u nás zdomácnel pod názvom Dobrý človek ešte žije. Román sa odohráva v Rollandovom rodnom Burgundsku a ide zrejme o jeho najčítanejšie a najobľúbenejšie dielo. Okrem toho v tej dobe napísal ešte dve menej rozsiahle práce – novelu Peter a Lucia (1920) a románClerambault (1920).
Rolland v časopise Colliers
Od roku 1922 do roku 1933 pracoval na svojom druhom rozsiahlom románe s názvom Očarená duša a stal sa známou postavou svetovej kultúry až do takej miery, že po okupácii Francúzska hitlerovskýmNemeckom sa nacisti neodvážili Rollanda zatknúť, aby nespôsobili svetovú vlnu nevôle. A to aj napriek tomu, že propagoval Sovietsky zväz a jeho socialistickú formu vlády (tu možno predpokladať, že nemal dostatok informácií o hrôzach sovietskeho režimu), kritizoval fašizmus a jeho predstaviteľov ako aj Mníchovskú dohodu z roku 1938. Po uzatvorení Molotovho-Ribbentropovho paktu v roku 1939 zaujal kritický postoj aj ku Stalinovi.
Okrem prozaických prác je autorom celého radu životopisov významných svetových osobností ako Beethovena, Michelangela, alebo Nikolajeviča Tolstého a je taktiež autorom divadelných hier určených pre tzv. ľudové divadlo. V tvorbe divadla pre najširšie ľudové vrstvy, ktoré by im sprostredkovalo hlboké mravné ideály, videl Rolland možnosť povznesenia ľudstva.
Romain Rolland zomrel v roku 1944 v Burgundsku, v mestečku Vézelay blízko svojho rodiska.
V tomto diele využil svoje vlastné hudobné vedomosti. V pozadí je poznanie Beethovenovho života a jeho tvorby, ako aj vlastná životná skúsenosť autora. Vytvoril príbeh geniálneho nemeckého hudobníka žijúceho v Paríži. Hrdina Rollandovho románu Jean Christopf Kraft, svojím humánnym založením vysoko vyrastá nad nežičlivú dobu. Rolland majstrovsky vykresľuje ľudí, ktorí prekonávali malosť epochy mohutným romantickým vzopätím individuálnych síl. V Jánovi Krištofovi vytvoril román – rieku. Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hrdinu od jeho útlej mladosti na brehu Rýnu cez stretnutia s ľudovými piesňami, tvorivé problémy a nadväzovanie priateľských stykov až po dozretie jeho vlastných revolučných myšlienok a postojov. Vrodená a vypestovaná hodnota jeho osobnosti sa prejavuje aj v internacionálnom cítení a v mravnom presvedčení o možnosti dorozumenia medzi ľuďmi.
V historickom románe z obdobia panovania Ľudovíta XIII.Colas Breugnon (Dobrý človek ešte žije) vystupuje jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru a riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné.
Svetoznáma psychologická novela je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci sa ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Dej novely sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918). Osemnásťročný Peter, syn meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju stavovskú príslušnosť, sa uprostred náletov nepriateľských lietadiel na Paríž náhodne stretáva v metre s Luciou, ktorá z finančných dôvodov nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov pre malomeštianskych zákazníkov. Obaja sa do seba zaľúbia a ich vzájomný cit im vracia vieru do života. Pretože Peter má ísť o pol roka na front, zámerne sa izolujú od sveta a chcú žiť len jeden pre druhého. Peter si pod vplyvom Lucie uvedomuje korene spoločenskej nespravodlivosti a odmieta bojovať za republikánske ideály. Ich nežná láska neunikne ničivému vplyvu vonkajšieho sveta. Na Veľký piatok, uprostred prebúdzajúcej sa jari, sa ich láska tragicky napĺňa. Zomierajú pri bombardovaní Paríža v ruinách chrámu. Autor vyjadruje túžbu po ideáloch čistého vnútorného sveta.
Clerambault, história slobodného svedomia počas vojny (1920, Clerambault, histoire d'une conscience libre pendant la guerre)
Heroickú úlohu tu autor zveril žene, Anete Rivierovej, ktorá sa vymaňuje z meštianskych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a pre svojho syna. Počas jedenásťročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu. V Anete vytvoril typ priameho, otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštianskej spoločnosti. Jej samostatnosť i demokratizmus, schopnosť preniknúť k životnej pravde sa prehlbujú. Neprechádza životom jednoducho, bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba i svet. Pozoruhodný je Rollandov prienik do psychológie postáv. Vonkajší svet je tu často iba pozadím, na ktorom sa rozvíja bohatý citový a myšlienkový svet hrdinky. Spolu so zosilňovaním sociálneho dôrazu v románe Očarená duša silnie tendencia k publicizmu, k priamym prejavom autora.
Les tragédies de la foi (1903, Tragédia viery), dramatickátrilógia, v ktorej Rolland ukázal na troch príkladoch ohrozujúci silu viery (na viere náboženskej, vlasteneckej a revolucionárskej). Trilógia sa skladá z týchto častí:
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Romain Rolland
