Slobodné ríšske mesto

Slobodné ríšske mesto (nem. Reichsstadt) bolo označenie mesta v Rímsko-nemeckej ríši, v ktorom formálne vládol len cisár Rímsko-nemeckej ríše; ako protiklad ríšskeho mesta, ktoré spadalo do príslušnej časti ríše a kde vládol niektorý z mnohých ríšskych kniežat (vojvoda alebo knieža-biskup). Slobodné ríšske mestá mali svojho nezávislého predstaviteľa v ríšskom sneme Rímsko-nemeckej ríše. Neskôr bol formálnym vládcom knieža-biskup, ale vo vrcholnom stredoveku získali mestá plnú nezávislosť od biskupa.

Slobodné ríšske mestá v Rímsko-nemeckej ríši, rok 1648

Čo sa týka pojmu slobodné ríšske mesto, rozlišuje sa medzi ríšskymi mestami (Reichsstädte) a slobodnými mestami (freie Städte). Hoci sa mestské práva prípad od prípadu viac či menej líšili, vo všeobecnosti slobodné mestá mali viac práv a privilégií ako ríšske mestá. Napríklad slobodná mestá len podporovali cisára počas križiackych výprav a organizovali svoju vlastnú vojenskú ochranu, ríšske mestá okrem toho platili cisárovi dane a posielali zbory na jeho vojenské výpravy. Časom sa rozdiely medzi ríšskymi mestami a slobodnými mestami stále viac zmenšovali, až sa ustálil termín slobodné ríšske mesto. Viac než privilégiá sa na nezávislosti mesta podieľalo ich bohatstvo. Bohaté mestá ako Lübeck alebo Augsburg boli nezávislými enklávami vnútri Rímsko-nemeckej ríše, vyhlasujúcimi vojny a uzatvárajúcimi mier, kontrolujúce svoje obchodné aktivity a pripúšťajúce len malé zásahy zvonku.

V neskorom stredoveku veľa slobodných miest vytváralo mestské zväzy (Städtebünde). Najvýznamnejšia z nich bola Hanza, do ktorej sa zapájali aj mestá, ktoré nikdy neboli slobodnými mestami a pripojili sa k Hanze so zvolením miestneho kniežaťa.

Zoznam slobodných ríšskych miest

Mestské znaky slobodných ríšskych miest (od roku 1605)

Mestské znaky slobodných ríšskych miest (od roku 1605)

Aachen Aalen Augsburg Biberach an der Riß Bopfingen Brémy Buchau Buchhorn (dnešný Friedrichshafen) Dinkelsbühl Dortmund Esslingen am Neckar Frankfurt nad Mohanom Friedberg Gengenbach Giengen an der Brenz Goslar Hamburg Heilbronn Isny im Allgäu Kaufbeuren Kempten (Allgäu) Kolín nad Rýnom Leutkirch im Allgäu Lindau Lübeck Memmingen

Mühlhausen Nördlingen Nordhausen Norimberg Offenburg Pfullendorf Ravensburg Reutlingen Rothenburg ob der Tauber Rottweil Regensburg Schwäbisch Gmünd Schwäbisch Hall Schweinfurt Speyer Überlingen Ulm Wangen im Allgäu Weil der Stadt Weißenburg in Bayern Wetzlar Wimpfen Windsheim Worms Zell am Harmersbach

Literatúra

• Johann Jacob Moser: Von der Reichs-Stättischen Regiments-Verfassung. Nach denen Reichs-Gesezen u. d. Reichs-Herkommen, wie auch aus denen Teutschen Staats-Rechts-Lehren und eigener Erfahrung. Mezler, Frankfurt und Leipzig 1772 (Digitalisat)
• Urs Hafner: Republik im Konflikt. Schwäbische Reichsstädte und bürgerliche Politik in der frühen Neuzeit. Bibliotheca Academica, Tübingen 2001, ISBN 3-928471-36-8
• André Krischer: Reichsstädte in der Fürstengesellschaft. Politischer Zeichengebrauch in der Frühen Neuzeit. Wissenschaftliche Buchgesellschaft, Darmstadt 2006, ISBN 3-534-19885-9.
• Richard Schmidt: Deutsche Reichsstädte. Hirmer, München 1957.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svobodné říšské města na českej Wikipédii.