koniec života From Wikipedia, the free encyclopedia
Smrť(lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií. Je definovaná rôznymi spôsobmi.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Smrť človeka je zánikom organizmu ako celku (def: Smrť je konečné vývinové štádium jedinca.). Rozlišujú sa dve jej fázy:
Klinická smrť - je definovaná ako zástava životne dôležitých funkcií organizmu - dýchania a/alebo činnosti srdca, no v tomto štádiu ešte nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgového tkaniva.
Biologická smrť - trvalé a so životom nezlučiteľné poškodenie mozgového tkaniva následkom nedostatku kyslíka a/alebo mechanicky. Konečný, nevratný stav.
Smrť človeka (informatika) je ukončenie komunikácie medzi psychikou a organizmom.[1]
Rimania rozlišovali medzi umieraním jednotlivca a smrťou, pričom smrť predstavovala podľa nich niečo pekné, lebo znamenala večný pokoj a stav bez náruživosti.[2]
Smrť nepokladali v Mezopotámii za nič mimoriadne, bola iba nevyhnutným osudom ľudí. Z tela uloženého do zeme sa opäť stala hlina, z ktorej Ea kedysi uhnietol prvého človeka. Z mŕtveho sa oddelil dvojník - lietajúci tieň, ktorý sa rovno odobral za ostatnými prízrakmi do sveta mŕtvych. Tam všetci mŕtvi potichu a ospanlivo živoria zo skromných obetných darov živých.[3]
Epikuros: Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my.[4]
Tibetský budhizmus: Smrť nie je absolútnym predelom medzi životom a bezživotím; život pozemský a zásvetný sú dve formy vyššej existencie a hranica medzi nimi je plynulá.[5]
Kresťanstvo: Kresťanstvo považuje život za nekonečný. Smrť zobrazuje odchod z tohto sveta a následný príchod do večnosti (nebo, peklo).