Sojuz (kozmická loď)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Sojuz (po rusky Союз čiže zväz) je označenie radu sovietskych resp. ruských pilotovaných transportných kozmických lodí rôznych variánt. Vyvinulo, vyrábalo a prevádzkovalo ich Centralnoje konstruktorskoje bjuro eksperimentalnogo mašinostrojenija (CKBEM) (Центральное конструкторское бюро экспериментального машиностроения /ЦКБЕМ/), teraz RKK „Energija“ im. S. P. Koroljova (РКК „Энергия“ имени С. П. Королёва), Koroljov (predtým Kaliningrad), Moskovská oblasť, RSFSR (ZSSR).
Sojuz | |
Kozmická loď Sojuz MS-20 sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici | |
Základné údaje | |
---|---|
Výrobca | RKK Energija, Koroľov, Moskovská oblasť |
Krajina pôvodu | Sovietsky zväz Rusko |
Prevádzkovateľ | Roskosmos |
Použitie | pilotované kozmické lety na Medzinárodnú vesmírnu stanicu |
Technické údaje | |
Typ | kozmická loď na dopravu posádky |
Nosná raketa | Sojuz-2.1a |
Životnosť | 3 dni (pri samostatnom lete) 200 dní (pripojený ku kozmickej stanici) |
Kapacita posádky | 3 kozmonauti |
Kapacita nákladu | 200 kg (variant MS s trojčlennou posádkou) |
Dĺžka | 6,98 m |
Priemer | 2,72 m |
Objem | 7 m³ |
Energia | solárne panely |
Motory | 1 × hlavný manévrovací (N2O4/UDMH) 1 × záložný manévrovací (N2O4/UDMH) 24 × orientačné RCS trysky (H2O2) |
Oblasť pôsobenia | nízka obežná dráha Zeme |
Výrobné špecifikácie a súvisiace zariadenia | |
Stav | v službe |
Prvý štart | 28. novembra 1966 (Kozmos 133) |
Deriváty | Progress, Šen-čou |
Tieto lode s celkovou dĺžkou 6,98 m a maximálnym priemerom 2,72 m sa skladajú z troch častí: z návratového modulu SA (spuskajemyj apparat, спускаемый аппарат), z obytnej sekcie BO (bytovoj otsek, бытовой отсек) a prístrojovej sekcie PAO (priborno-aggregatnyj otsek, приборно-аггрегатный отсек). Keď slúžia ako transportné lode, majú v prednej časti obytnej sekcie umiestnené aktívne stykové zariadenie, slúžiace na pripojenie lode ku kozmickej stanici alebo inému kozmickému objektu. V zadnej časti prístrojovej sekcie je umiestnený zdvojený korekčný motor, ktorý slúži jednak na manévrovanie na obežnej dráhe, jednak pre brzdiaci manéver pri zostupe z obežnej dráhy na Zem. Niektoré verzie boli vybavené výklopnými panelmi fotovoltaických (solárnych) batérií. Jednotlivé varianty sa od seba líšia podľa účelu, na ktorý boli určené. Ich podrobný popis je uvedený v samostatných heslách (pozri ďalej). Vzletová hmotnosť lodí sa pohybovala podľa typu od 6 560 kg do 7 250 kg.
Celá kozmická loď je pokrytá izolačnou obšívkou zelenej farby. Počas štartu je umiestnená pod aerodynamickým krytom, ktorého súčasťou je aj motor záchranného systému SAS (sistema avarijnogo spasenija, система аварийного спасения) na tuhé pohonné látky s ťahom 785 kN.
Na obežnú dráhu sú tieto kozmické lode vynášané rôznymi variantmi nosných rakiet typu Sojuz.
Z kozmických lodí typu Sojuz bola odvodená aj automatická nákladná kozmická loď typu Progress.
Zdá sa, že konštrukciou Sojuzov boli inšpirovaní aj čínski konštruktéri pri návrhu kozmických lodí Šen-čou.