From Wikipedia, the free encyclopedia
Solárne články s vrstvou CdTe sú druh tenkovrstvových článkov, patrili medzi nádejné zdroje premeny slnečnej energie na elektrickú. Nevyžadujú prípravu krehkých polovodičových platničiek tak ako u kremíkových článkoch. Článok môže byť nanesený ako tenká vrstva polovodiča na pružnej a ohybnej fólii z plastu, ktorú možno pohodlne zvinúť a ľahko skladovať. V praxi bol telurid kademnatý nanášaný na sklenenné dosky. Momentálne je táto technológia zastaralá.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Elektrochemickou metódou možno pripraviť polykryštalické vrstvy CdTe s vysokým stupňom zrnitosti a výraznou textúrou. Takto možno vyrobiť vrstvy s vodivosťou P a vrstvu vodivosti N. Možno vytvárať Schottkyho diódy Au-CdTe(N), kde CdTe nanášame na niklovú podložku. Tieto články dosiahli účinnosť iba 1,5%. Heterogénne prechody CdS(N)-CdTe(P), zhotovené na sklených podložkách a osvetľované zo strany CdS, sa vyznačovali citlivosťou pri energiách fotónu 1,5 až 2,4 eV.
CdTe je vzhľadom k veľkosti šírky zakázaného pásu – 1,5eV a vysokému absorpčnému koeficientu kvôli priamym medzipásmovým prechodom, považovaný za nádejný materiál solárnych článkov. Vážnou prekážkou k masovejšiemu využitiu v praxi sú nedostatočné zásoby telúru v zemskom povrchu. Pri určitých elektrotechnických aplikáciách sa však vynikajúco uplatňuje. Vzhľadom k priamemu zakázanému pásu CdTe pre fotovoltaické aplikácie obvykle úplne stačia hrúbky vrstiev len 1,2 až 1,5μm. Pri lacnej príprave takýchto vrstiev, bude výroba daného druhu solárnych článkov ekonomicky výhodná. Jeho teplota topenia je 1092°C.
Metóda elektrochemického nanášania (ED) má niekoľko výhod. Predovšetkým je lacná. Pracuje pri nízkych teplotách, voľbou depozičného potenciálu možno pripraviť vrstvy N, alebo P, a je možné ich počas prípravy dopovať zavedením potrebných iónov do roztoku.
Pri dopade žiarenie vhodnej vlnovej dĺžky vzniká fotovoltaický jav, ktorý je spôsobený voľnými minoritnými nosičmi prúdu generovanými v oblasti priestorového náboja i mimo nej. Elektrón i diera sa pohybujú v elektrickom poli opačnými smermi.V oblasti priestorového náboja dochádza k ich rekombinácii. Len asi 10% nosičov generovaných v oblasti priestorového náboja prispieva k fotoelektrickému prúdu. To je zrejme príčinou nízkej účinnosti fotovoltaických článkov.
Vrstvy na sklenených podložkách pokrytých filmom SnO2, prípadne ITO, poskytujú možnosť využitia „okienkového javu“ s užším a širším zakázaným pásmom. Na prípravu fotočlánku bola použitá vrstvička SnO2 s odporom 10Ω/na štvorec plochy, nanesenej na kovarové sklo. Fotovoltaický článok pozostával z heteroprechodu CdS(N)-CdTe(P), kde sírnik kademnatý predstavoval polovodič so širším zakázaným pásom (2,4eV).
Metódou elektrochemického nanášania boli pripravené polykryštalické vrstvy CdTe jednak na niklových podložkách a jednak na sklenených podložkách pokrytých svetlopriepustným vodivým filmom SnO2 a vrstvou CdS. Ukázalo sa, že vhodnou voľbou potenciálu možno vyrobiť vrstvy CdTe obojakého typu elektrickej vodivosti. Týmito článkami sa zaoberajú firmy v Japonsku, v Indii v Španielsku, v Francúzsku a niekoľko pracovísk v USA (The University of Texas at Arlington; ISET, Inglewood, California a AMETEK, Harleysville, Pensylvania). Slnečné články pripravované kompletne metódou elektrochemickej depozície boli získané v USA a dosiahli už účinnosť 10%. V roku 1990 začali pracovníci ISET v Kalifornii pripravovať fotovoltaické články CdS-Cd1-xZnxTe, dvojstupňovým procesom. Táto technika používa elektrochemické nanášanie tenkých vrstiev Cd, Zn a Te na podložku a následnú vzájomnú reakciu týchto vrstiev tepelným temperovaním v inertnej atmosfére. Dosiahnuté výsledky sú veľmi sľubné, už teraz majú takto vyrobené fotovoltaické články účinnosť porovnateľnú s tými článkami, ktoré sú bežne vyrábané na báze príslušného monokryštálu. S vrstvami Cdx1-xZnTe sa celkom isto počíta vo vysokoúčinných tandemových štruktúrach slnečných konvertorov.
V praxi najpoužívanejším materiálom je kremík, ktorého monokryštalická podoba s vysokým stupňom čistoty materiálu je veľmi drahá. Vývoj hľadá preto aj iné alternatívy.
Prevádzané práce sú zamerané takto:
Najnovšími a súčasne najmodernejšími koncentrátormi optického žiarenia sú v súčasnej dobe tzv. luminiscenčné transformátory.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.