Spolok slovenských spisovateľov
From Wikipedia, the free encyclopedia
Spolok slovenských spisovateľov (skratka SSS) je občianske združenie s celoštátnou pôsobnosťou, ktorého tradície siahajú do roku 1923 a ktoré reprezentuje vrcholné hodnoty a osobnosti slovenskej literatúry. Spolok slovenských spisovateľov má regionálne štruktúry (odbočky) v Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Trnave, Žiline a Prešove. Aktuálne má vyše 380 členov.
Spolok slovenských spisovateľov | |
| |
Základné údaje | |
---|---|
Právna forma | spolok, občianske združenie |
Zameranie | združovanie spisovateľov, vydavateľská a osvetová činnosť |
Sídlo | Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 |
Vznik | 31. júl 1990 |
IČO | 30778166 |
Registračné číslo | VVS/1-909/90-75 |
Predseda | Mgr. Boris Brendza, PhD. |
Ďalšie odkazy | |
Web | spolok-slovenskych-spisovatelov.sk |
Medzi predsedov a čestných predsedov Spolku slovenských spisovateľov v minulosti patrili osobnosti ako Janko Jesenský, Valentín Beniak, Ján Poničan, Ivan Krasko, Vavro Šrobár, Ladislav Novomeský, Michal Chorváth, Milan Lajčiak, František Hečko, Vojtech Mihálik, Miroslav Válek, Andrej Plávka, Ján Solovič, Ladislav Tažký, Jaroslav Rezník, Ján Tužinský, Milan Ferko, Vincent Šikula, Pavol Janík (predseda 2003 – 2007, tajomník 1998 – 2003 a 2007 – 2013), Peter Jaroš a Miroslav Bielik.[1] V súčasnosti (2021) vedie Spolok slovenských spisovateľov Boris Brendza a funkciu tajomníka zastáva Štefan Cifra.[2]
Významnou historickou udalosťou Spolku slovenských spisovateľov bol Kongres slovenských spisovateľov (1936) v Trenčianskych Tepliciach. Kongres bol založený na zjednocovaní umeleckého frontu bez ohľadu na politickú, konfesionálne, generačná, teritoriálne, štátny alebo národnostnej príslušnosť – na báze šírenie humanistického posolstva národnej literatúry a kultúry a ich otváranie sa svetu. Okrem 53 členov Spolku slovenských spisovateľov sa na ňom zúčastnilo 100 pozvaných hostí. Po roku 1948 bol Spolok slovenských spisovateľov súčasťou Zväzu československých spisovateľov, ako jeho slovenský sekcia, 11. 6. 1969 sa stal samostatnou organizáciou. Vzhľadom k potrebe koordinácie medzinárodnej reprezentácie v oblasti literatúry sa na ustanovujúcom zjazde v Prahe 8. a 9. 12. 1977 opäť založil ZČSS. ZSS tiež vydával niekoľko literárnych časopisov – Slovenské pohľady (1952 – 89), Kultúrny život (1950 – 68), Mladá tvorba (1956 – 70), Meridiány (v angličtine, nemčine a ruštine, 1977 – 89), Literárny týždenník (1988 – 90) a Dotyky (1988 – 90). Mimoriadny zjazd ZSS 7. 12. 1989 v Bratislave viedol k následnému organizačnému rozloženia na báze politických, názorových, generačných, konfesionálnych, žánrových a etnicko-národnostných kritérií. Nástupcom ZSS sa stal obnovený Spolok slovenských spisovateľov. Šesť z niekoľkých postupne vznikajúcich menších autorských zoskupenia sa združilo v Asociácii organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS).[1]
Spolok slovenských spisovateľov vydáva dve odborné periodiká: Literárny týždenník a časopis pre mladú literatúru a umenie Dotyky.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (VSSS) vydáva ročne asi 30 knižných publikácií pôvodnej i prekladovej tvorby.
V priebehu svojej existencie získalo vydavateľstvo viacero významných ocenení napr. Cenu Anasoft litera za Scenár Etely Farkašovej,[3] Cenu Jána Hollého za najlepší literárny preklad roka (Otakar Kořínek, Nabokovovo dielo Pamät, prehovor)[4] a ďalšie ceny za diela ako napr. Cena literárného fondu (Anton Hykisch, Verte cisárovi),[5] Cena PEN klubu (Jaroslav Klus, Pseudologia phantastica), Literárna cena Všeobecnej úverovej banky (Pavol Janík, Niekto ako boh) a mnoho laureátov Ceny Ivana Kraska.[6]
Vydavateľstvo vydalo diela významných slovenských spisovateľov ako Etela Farkašová, Vojtech Mihálik, Dalimír Hajko, Rudolf Fabry, Rudolf Dilong, Pavol Janík, Miroslav Válek, Laco Novomeský, Ľudo Ondrejov, Leopold Lahola, Gejza Vámoš, Štefan Moravčík, Ladislav Ťažký, Ján Beňo, Anton Hykisch a ďalší. Vydavateľstvo tiež vydáva diela klasikov ako Sofokles, Marcus Aurelius, H. G. Wells, Jean-Jacques Rousseau, Stefan Zweig, Henryk Sienkiewicz, Tommaso Campanella, Aldous Huxley, Francis Bacon, Alexander Sergejevič Puškin, Thomas More, Michel de Montaigne, Thomas Bernhard a Jean Arthur Rimbaud. V rámci edície Pohľady za horizont vydali rad diel významných svetových mysliteľov ako Noam Chomsky, Peter Singer, Ulrich Beck, David Schweickart a Fritjof Capra.
Medzi aktuálnych aktívnych členov spolku možno zaradiť mená ako Roman Michelko, Štefan Cifra, Boris Brendza, Etela Farkašová, Stanislav Háber,[7][8] Jozef Mikloško, Dalimír Hajko, Dušan Mikolaj, Dalimil Stano, Milan Kenda, Alexander Havloník, Ľuboš Jurík, Milan Chovan, Jozef Leikert, Miroslav Musil, Július Lomenčík, Leopold Moravčík, Daniel Šmihula, Marián Servátka, Eva Sisková, Ján Kačala, Jaroslav Klus, Igor Válek, Martin Kubuš, Ján Mičko, Radoslav Rochallyi, Andrej Ferko, Martin Vlado, Mária Čechovičová-Ochabová, Milan Chovan, Viera Dubcová, Eduard Samlek, Ľubica Štefániková, Viliam Apfel, Peter Mišák, a ďalších cez 300 členov.
Od konca roka 2022 Spolok slovenských spisovateľov pravidelne organizuje besedy so spisovateľmi v spolupráci s Maticou slovenskou (Slovenský literárny ústav Matice slovenskej) v Dome Matice slovenskej Bratislava. V roku 2023 oslávil 100. rokov svojej existencie v priestoroch kaštieľa Budmerice, kde zároveň prebehlo oceňovanie významných osobností a vyhlásenie výsledkov Ceny Rudolfa Fabryho.[9][10][11] Spolok slovenských spisovateľov spolu s Maticou slovenskou každoročne organizujú podujatie Slovesná jar v Martine. [12]