Spoveď
From Wikipedia, the free encyclopedia
Spoveď (sviatosť zmierenia, sviatosť pokánia, pokánie) je kresťanský náboženský úkon, pri ktorom veriaci ústne vyzná hriechy spovedníkovi, prejaví ľútosť nad nimi a spovedník v Božom mene udeľuje rozhrešenie. Jej cieľom je odpustenie hriechov, duchovné vyslobodenie a uzdravenie (terapeutický aspekt).
V katolíckej, východných pravoslávnych a orientálnych pravoslávnych cirkvách je spoveď osobná a veriaci sa spovedajú u kňaza alebo biskupa. V týchto cirkvách je spoveď sviatosťou a je vnímaná ako uzmierenie s Bohom aj s Cirkvou.
V anglikánskych a starokatolíckych cirkvách má spoveď charakter hromadnej spovede (vyznanie hriechov Bohu v srdci, spoločná kajúca modlitba a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným) aj osobná (vyznanie sa kňazovi alebo biskupovi). Aj tieto cirkvi chápu spoveď ako sviatosť.
V luteránskych cirkvách je spoveď taktiež hromadná, no osobná spoveď duchovnému je tiež možná. Luteránska teológia však spoveď nepovažuje za sviatosť. V iných protestantských cirkvách je spoveď hromadná, bez osobnej spovede. V evanjelikálnych a letnično-charizmatických zboroch je skôr používaný pojem vyznanie hriechov.
Spoveď bez úprimnej ľútosti, snahy o zmenu, nápravu je vnímaná ako akt, ktorý k zmiereniu s Bohom ani cirkvou nestačí. Po oľutovaní hriechov by mala nasledovať snaha o trvalú zmenu životného štýlu v danej oblasti a nie vedomé pokračovanie v konaní hriechu.
Podľa psychoterapeutiky je spoveď prostriedok proti tomu, aby hriechy upadli do nevedomia. Vedomé premietnutie tu má dvojaký blahodarný účinok: po prvé sme si vedomí konfliktu (hriechu) a po druhé zabránime jeho potlačeniu, takže sa nepremení na utrpenie, ktoré nepoznáme. Bremeno kladieme na Boha, ktorý pozná každý druh riešenia.