Stredoveká filozofia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Stredoveká filozofia je etapa vývinu filozofie, ktorá nasledovala po starovekej filozofii a na ktorú nadväzovala novoveká filozofia; filozofické názory autorov, ktorí v stredoveku uvažovali o mieste človeka vo svete; dôležitá súčasť stredovekej kultúry; filozofia, ktorá sa vyvíjala približne od 5. stor. po Kr. (uvádza sa rok zániku Západorímskej ríše (rok 476)) do 14. stor.- 15. stor. (v stredoveku).
Dejiny západnej filozofie |
Západná filozofia |
Podľa éry Predsokratovská filoz. • Staroveká filoz. Stredoveká filoz. • Renesančná filoz. Novoveká filoz. • Súčasná filozofia Podľa storočia Filozofia 17. stor. • Filozofia 18. stor. Filozofia 19. stor. • Filozofia 20. stor. |
Pozri aj |
V Európe bolo náboženským pozadím tejto filozofie kresťanstvo (rímsky katolicizmus a byzantské pravoslávie), v Prednej Ázii a v arabských krajinách islam.
Stredné obdobie rozpracováva (ale aj rozmeľňuje) problémy a motivy, ktoré priniesla staroveká filozofia, často so zreteľnou tendenciou k dogmatizácii až končí pokusmi o veľkú syntézu (v Európe vrcholná scholastika, v Indii védánta, v Číne novokonfuciánstvo).
Za významné súčasti stredovekej filozofie sa pokladá patristika, scholastika, mystika, byzantská filozofia, arabská filozofia, židovská filozofia.
Filozofia plnila v tomto kontexte služobnú funkciu voči teológii.
Z vnútornej, duchovnej stránky naznačuje povahu stredovkej filozofie Augustínov výrok: Veď, aby si veril, a ver, aby si mohol vedieť (Intellige ut credas, crede ut intelligas). Jednota viery a vedenie je najpríznačnejšou črtou stredovekej filozofie. Nikdy v inej epoche západných duchovných dejín nevládla taká istota o existencii Boha, jeho múdrosti, moci a dobrote, o stvorenosti sveta, o jeho zmysluplnom usporiadaní a riadení.
Jednota a poriadok sú znameniami doby, tvrdí Hirschberger.
Významnou udalosťou pre rozvoj stredovekej filozofie bolo založenie falckej školy Karolom Veľkým.