Tachyón
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tachyón (gr.) je hypotetická, doteraz nedokázaná častica pohybujúca sa iba nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá sa vyskytovala v bozónovej teórii superstrún. Oproti klasickým časticiam by sa tachyóny správali paradoxne – so zväčšujúcou sa energiou by sa spomaľovali a so zmenšujúcou zrýchľovali. Z hľadiska matematického formalizmu sú takéto častice prípustné, ale žiadna všeobecnejšie prijímaná súčasná fyzikálna teória ich neobsahuje, nie sú potrebné k vysvetleniu žiadneho pozorovaného javu.
V súlade s princípom Occamovej britvy možno predpokladať, že tachyóny neexistujú.
Tachyóny boli prvýkrát navrhnuté fyzikom Arnoldom Sommerfeldom, a pomenované Geraldom Feinbergom. Slovo tachyón je odvodené od gréckeho takhus čo znamená rýchly, okamžitý. Mohlo by sa zdať, že ak by tachyóny existovali, popierali by kauzalitu, teda vzťah medzi dvomi udalosťami príčinou a následkom. Existujú však koncepty, podľa ktorých by k narušeniu kauzality nedochádzalo. Tachyónom možno priradiť vlastnosti ako normálnym časticiam: spin a tiež antičastica (antitachyón). Moderná prezentácia tachyónovej teórie umožňuje tachyónom mať hmotnosť.
Fyzici sa zaoberali konceptom tachyónov od začiatku 60-tých rokov do polovice 70-tých rokov a niektorí vykonali experimenty na zachytenie tachyónov v kozmických spŕškach. Myšlienkou bolo, že vysokoenergetické častice kozmických lúčov dochádzajú do stretu s molekulami vzduchu v hornej atmosfére a tým vznikajú sekundárne spŕšky miliárd molekúl, z ktorých niektoré môžeme zmerať pomocou prístrojov na Zemi. Je možné, že tachyóny by mohli byť vytvorené zrážkou v týchto výškach viac ako 20 km nad Zemou.
Tachyóny by mohli byť pozorované 60 mikrosekúnd predtým, ako hlavná sekundárna spŕška. V roku 1973 dvojica austrálskych vedcov Roger Clay a Philip Crouch namerala úspešné zachytenie tachyónu, ale nikto nebol schopný tento experiment zopakovať. V roku 2011 CERN nameral časticiam nazývaným neutríno rýchlosť vyššiu ako rýchlosť svetla. Tieto merania sa však ukázali ako chybné.