Umelé kozmické teleso
From Wikipedia, the free encyclopedia
Umelé kozmické teleso (iné názvy: umelé nebeské teleso, umelé vesmírne teleso) je objekt, vytvorený človekom (prípadne inou inteligentnou bytosťou), ktorý sa pohybuje vesmírom. Z hľadiska funkcie ich zvyčajne rozdeľujeme na:
- funkčné kozmické telesá, medzi ktoré patria umelé družice, kozmické sondy, kozmické lode a kozmické stanice,
- nefunkčné kozmické telesá, najmä od funkčných telies oddelené posledné stupne nosných rakiet a ďalšie už nepotrebné časti a úlomky vzniknuté rozpadom alebo explóziou umelých kozmických telies, zvyčajne súhrnne označované ako kozmický odpad.
Umelé kozmické telesá sú dopravované na obežnú dráhu spravidla nosnými raketami, v minulosti aj kozmickými raketoplánmi. Za kozmické teleso sa podľa definície prijatej medzinárodným výborom pre kozmický výskum COSPAR pokladá taký hmotný objekt, ktorý vykoná okolo Zeme najmenej jeden úplný obeh, alebo zotrvá v kozmickom priestore najmenej 90 minút. Vzhľadom na to, že hranice kozmického priestoru neboli dosiaľ právne stanovené, je táto definícia do značnej miery vágna. Pre účely registrácie svetových rekordov súvisiacich s kozmonautikou stanovila Medzinárodná letecká federácia FAI ako hranicu medzi atmosférou a kozmickým priestorom výšku 100 km nad geoidom.