Východná Ázia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Východná Ázia je región Ázie, ktorý je definovaný z geografického aj etnokultúrneho hľadiska. Medzi moderné štáty východnej Ázie patria Čína, Japonsko, Mongolsko, Severná Kórea, Južná Kórea a Taiwan. Hongkong a Macao, dve malé pobrežné mestá nachádzajúce sa na juhu Číny, sú autonómne oblasti pod čínskou zvrchovanosťou. Ekonomiky Japonska, Južnej Kórey, Číny, Taiwanu, Hongkongu a Macaa patria medzi najväčšie a najprosperujúcejšie ekonomiky sveta.[1] Východná Ázia hraničí na severe so Sibírou a ruským Ďalekým východom, na juhu s juhovýchodnou Áziou, na juhozápade s južnou Áziou a na západe so strednou Áziou. Na východe je Tichý oceán a na juhovýchode Mikronézia (skupina ostrovov v Tichom oceáne, ktorá sa zaraďuje do Oceánie).
Východná Ázia | |
Rozloha | 11 840 000 km2 |
---|---|
Počet obyvateľov | 1,6 miliardy (2023) |
Počet štátov | Čína, Japonsko, Mongolsko, Severná Kórea, Južná Kórea, Taiwan |
Ďalšie odkazy | |
Commons | [[commons:Category:{{{Commons}}}|Východná Ázia]] |
Východná Ázia, najmä čínska civilizácia, sa považuje za jednu z prvých kolísok civilizácie. Medzi ďalšie staroveké civilizácie vo východnej Ázii, ktoré dodnes existujú ako nezávislé krajiny, patria japonská, kórejská a mongolská civilizácia. Rôzne ďalšie civilizácie vo východnej Ázii existovali v minulosti ako nezávislé štáty, ale odvtedy boli v súčasnosti absorbované do susedných civilizácií, ako napríklad Tibet, Baiyue, Chitán, Mandžusko, Rjúkjú (Okinawa) a Ainu a mnohé ďalšie. Taiwan má po prehistorickej ére pomerne mladú históriu v regióne; pôvodne bol hlavným miestom austronézskej civilizácie pred kolonizáciou európskymi koloniálnymi mocnosťami a Čínou od 17. storočia. Tisíce rokov bola Čína vedúcou civilizáciou v regióne, ktorá mala vplyv na svojich susedov. Historicky patrili spoločnosti vo východnej Ázii do čínskej sféry vplyvu a východoázijské slovníky a písma sú často odvodené od klasickej čínštiny a čínskeho písma. Čínsky kalendár slúži ako koreň, z ktorého sú odvodené mnohé ďalšie východoázijské kalendáre.
Medzi hlavné náboženstvá vo východnej Ázii patria budhizmus (väčšinou mahajána), konfucianizmus a neokonfucianizmus, taoizmus, uctievanie predkov a čínske ľudové náboženstvo v pevninskej Číne, Hongkongu, Macau a na Taiwane, šintoizmus v Japonsku a kresťanstvo a musok v Kórei. Tengerizmus a tibetský budhizmus sú rozšírené medzi Mongolmi a Tibeťanmi, zatiaľ čo iné náboženstvá, ako napríklad šamanizmus, sú rozšírené medzi pôvodným obyvateľstvom severovýchodnej Číny, ako napríklad Mandžuovia. Medzi hlavné jazyky východnej Ázie patrí mandarínska čínština, japončina a kórejčina. Medzi hlavné etnické skupiny východnej Ázie patria Chanovia (pevninská Čína, Hongkong, Macao, Taiwan), Jamatovia (Japonsko) a Kórejci (Severná Kórea, Južná Kórea). Mongoli, hoci nie takí početní ako predchádzajúce tri etnické skupiny, tvoria väčšinu obyvateľstva Mongolska. Vo východnej Ázii je 76 oficiálne uznaných menšinových alebo pôvodných etnických skupín; 55 pochádza z pevninskej Číny (vrátane Chuejov, Mandžuov, čínskych Mongolov, Tibeťanov, Ujgurov a Čuangov v pohraničných oblastiach), 16 pochádza z ostrova Taiwan (súhrnne nazývaných taiwanské pôvodné národy), jedna pochádza z hlavného japonského ostrova Hokkaido (Ainuovia) a štyri pochádzajú z Mongolska (turkické národy). Rjúkjuánci sú neuznanou etnickou skupinou pochádzajúcou z ostrovov Rjúkjú v južnom Japonsku, ktoré sa rozprestierajú od ostrova Kjúšu (Japonsko) po Taiwan. Existuje aj niekoľko neuznaných pôvodných etnických skupín v pevninskej Číne a na Taiwane.
Východoázijské obyvateľstvo tvorí približne 1,7 miliardy ľudí, čo predstavuje približne 33 % populácie kontinentálnej Ázie a 20 % celosvetovej populácie.[2] V tomto regióne sa nachádzajú veľké svetové metropoly, ako sú Peking, Hongkong, Osaka, Soul, Šanghaj, Šen-čen, Tchaj-pej a Tokio. Hoci pobrežné oblasti regiónu tvoria jedno z najľudnatejších miest na svete, obyvateľstvo v Mongolsku a západnej Číne, ktoré sú vnútrozemskými oblasťami, je veľmi riedko rozmiestnené, pričom Mongolsko má najnižšiu hustotu obyvateľstva suverénneho štátu. Celková hustota obyvateľstva v regióne je 133 obyvateľov na kilometer štvorcový, čo je približne trojnásobok svetového priemeru 45/km2.