From Wikipedia, the free encyclopedia
Vega 1 (po rusky: Вега-1) je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond, ktoré boli určené na výskum planéty Venuša a Halleyovej kométy. Bola vypustená 15. decembra 1984 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.
Vega 1 | |
---|---|
Prevádzkovateľ | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
Výrobca | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
Typ misie | preletová planetárna sonda, kometárna sonda |
Prelet okolo | Venuše, Halleyovej kométy |
Dátum preletu | 9. jún 1985 |
Dátum štartu | 15. december 1984 |
Kozmodróm | Bajkonur |
Nosná raketa | Proton |
COSPAR ID | 1984-125A Space 40 |
Kat. číslo | 15432 |
Hmotnosť | 4 920 kg |
Vega 1 bola trojosovo stabilizovaná sonda. Konštrukcia bola odvodená od sond z programu Venera. Základ konštrukcie tvoria nádrže s KPL pre systém orientácie, stabilizácie a korekcie dráhy, ku ktorým je pripevnený toroidálny prístrojový úsek. Z boku vystupujú slnečné panely a parabolická smerovaná anténa. Na strane k Slnku sú systémy astroorientácie. Vybavenie sondy je umiestnené na telese sondy (prístroje, ktoré nevyžadujú presnú orientáciu), na výklopných tyčiach (elektromagnetické prístroje) a tiež na plošine ASP-G (Č), ktorá bola vyrobená v Česko-Slovensku. Na prieskum Venuše bol určený tiež zostupový modul s pristávacím puzdrom a aerostatom, ktorý slúžil na prieskum atmosféry Venuše.
Sonda bola vypustená 15. decembra 1984 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. V apríli 1985 sa pravidelne aktivovali prístroje na meranie medziplanetárneho priestoru a charakteristiky kometárnej hmoty. 9. júna 1985 sa od sondy oddelil zostupový modul určený na výskum Venuše. Potom sonda uskutočnila motorický manéver, ktorý ju naviedol na dráhu míňajúcu planétu vo vzdialenosti asi 39 000 km. 10. februára 1986 sa uskutočnila posledná korekcia dráhy letu. Sonda Vega 1 začala s výskumom Halleyovej kométy 4. marca 1986. 6. marca 1986 sonda preletela vo vzdialenosti 9 000 km od jadra kométy. Posledné meranie kométy 1P/Halley prebehlo o dva dni neskôr. Potom sonda pokračovala vo výskume medziplanetárneho priestoru.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.