Východný front (druhá svetová vojna)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Východný front (iné názvy: nemecko-sovietska vojna/konflikt, hlavne v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu Veľká vlastenecká vojna, rus. Великая Отечественная война – Velikaja Otečestvennaja vojna) bola dôležitá časť druhej svetovej vojny, ktorá prebiehala najmä vo východnej a strednej Európe. Boje na východnom fronte mali za následok 80 % nemeckých strát[1][2] vo vojne a môžu byť preto považované za najdôležitejšie európske bojisko vojny. Na fronte bojoval Sovietsky zväz proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom (Maďarsko, Taliansko, Rumunsko, Fínsko, Slovensko). K Sovietskemu zväzu sa neskôr pridali ďalšie krajiny resp. ozbrojené zložky týchto krajín, hlavne Poľsko, Česko-Slovensko a Juhoslávia, počas bojov aj Rumunsko, Bulharsko a Fínsko prešli na stranu Spojencov.
Východný front | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
V smere hodinových ručičiek z vrchu: sovietske tanky T-34 v uliciach Berlína; nemecké tanky Tiger počas Kurskej bitky; nemecké strmhlavé bombardéry Ju-87 (zima 1943 – 1944); poprava sovietskych židov jednotkou einsatzgruppen; Wilhelm Keitel pri podpise nemeckej kapitulácie; sovietske vojská počas bitky o Stalingrad. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Sovietsky zväz Poľsko Bývalí spojenci osi Rumunsko (od r. 1944) Bulharsko (od r. 1944) Fínsko (od r. 1944) Iba letecká úloha Slobodné Francúzsko (od r. 1943) |
Nemecko Slovensko | ||||||
Velitelia | |||||||
Josif Stalin | Adolf Hitler | ||||||
Sila | |||||||
2 680 000 mužov (na bojisku) 20 000 tankov 10 000 lietadiel (na začiatku bojov) |
3 900 000 mužov 3 850 tankov, stíhačov tankov a útočných diel 3 000 lietadiel (na začiatku bojov) | ||||||
Straty | |||||||
26 miliónov mŕtvych a nezvestných, z toho 17 miliónov civilistov | Nemecko: 3,888 milióna mŕtvych 3 milióny zajatých a nezvestných Ostatné krajiny Osi: 960 000 mŕtvych a 766 000 zajatých a nezvestných | ||||||
Druhá svetová vojna |
---|
Poľská obranná vojna • Západný front • Východný front • Severná Afrika • Juhovýchodná Ázia • Tichomorie • Talianska kampaň |
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Boje na východnom fronte sa začali 22. júna 1941 operáciou Barbarossa, ktorá sa skončila odrazením nemeckého útoku na Moskvu ale aj zastavením postupu Nemcov na Leningrad a pri Rostove nad Donom. Nemecké vojská sa však preskupili a na jar 1942 začali postupovať juhom ZSSR, obsadili Krym a prenikli ku Volge a na Kaukaz, ich postup bol zastavený v bitke o Stalingrad. Nasledujúci rok sa hitlerovské vojská pokúsili tretíkrát vybojovať iniciatívu, keď v bitke o Charkov zastavili sovietsky postup od Stalingradu, ale v bitke v Kurskom oblúku boli odrazení a začali byť vytláčaní z územia ZSSR. Po operácii Bagration, visliansko-odrianskej operácii a útoku na Berlín, ktoré spôsobili Wehrmachtu ťažké porážky, bola Tretia ríša porazená. Jej zostávajúci vodcovia 8. mája 1945 podpísali úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu, čím zároveň ukončili druhú svetovú vojnu v Európe. Rozsah bojových operácií vedených moderným spôsobom bol na východnom fronte z hľadiska šírky frontovej línie a hĺbky postihnutého územia historicky bezprecedentný.[3] Vzhľadom na svoj brutálny charakter a počet obetí vojenského personálu aj civilného obyvateľstva je považované ťaženie na východnom fronte za najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách.[4]