Vladimír Vavřínek
český historik a byzantológ, odborník na byzantsko-slovanské vzťahy a cyrilo-metodskú misiu (1930 – 2024) From Wikipedia, the free encyclopedia
PhDr. Vladimír Vavřínek CSc., Dr. h. c. (* 5. august 1930, Hradec Králové – † 14. august 2024)[1] bol český historik, byzantológ a slavista, odborník na byzantsko-slovanské vzťahy a cyrilo-metodskú misiu. Pôsobil ako vedúci redaktor časopisu Byzantinoslavica a na viacerých pozíciách v českej akademickej obci.[2][3][4]
| Vladimír Vavřínek | |
| český historik, byzantológ a slavista | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 5. august 1930 |
| Hradec Králové, Česko-Slovensko | |
| Úmrtie | 14. august 2024 (94 rokov) |
| Národnosť | česká |
| Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity |
| Zamestnanie | postupne viacero pozícií pre ČSAV, AV ČR, pedagóg |
| Dielo | |
| Žánre | historické diela |
| Témy | dejiny Byzancie, dejiny Slovanov |
| Literárne hnutie | česká byzantológia |
| Významné práce | Encyklopedie Byzance, Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem, Církevní misie v dějinách Velké Moravy, Dějiny Byzance (spoluautor) |
| Významné ocenenia | titul doctor honoris causa, strieborná cyrilo-metodská medaila, čestné uznanie ministra kultúry Bulharskej republiky a i. |
Vladimír Vavřínek sa narodil v roku 1930 do katolíckej rodiny v československom meste Hradec Králové.[2] Bol druhým z troch detí, mal dve sestry. Prvých päť rokov žil v Karvinej, následne väčšinu života prežil v Prahe. K histórii ho podľa jeho vlastných slov priviedol starý otec. Jeho otec bol strojvodcom pôvodom z moravského Slovácka, mama bola Češka a gazdiná v domácnosti. Navštevoval saleziánsky ústav a ako deväťročný sa pridal k skautom. Miloval literatúru.[5]
Vyštudoval reálne gymnázium, ktoré končil po komunistickom prevrate. V poslednom ročníku gymnázia sa stal predsedom samosprávy gymnázia, no hneď nasledujúci deň bol z pozície komunistami odvolaný. V tomto roku sa tiež rozhodol pre štúdium klasických dejín a zmaturoval. I napriek svojmu nepriaznivému kádrovému posudku bol prijatý na vysokú školu[5] a v rokoch 1949 až 1953 študoval odbor história, archeológia (dočasne) a klasická filológia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[2] Veľký vplyv naňho mal profesor Josef Dobiáš. Diplomovú prácu písal na tému Povstání Aristonikovo a z ideologických dôvodov bola odobrená len po dlhej obhajobe.[5]
Akademickú kariéru začal ešte počas štúdií prácou v Komisii pre rušenie vedeckých spoločností (vznikla pre zlúčenie starších spoločností a vznik ČSAV). Profesor Bohumil Ryba mu navrhol miesto v Kabinete filologickej dokumentácie, ktorý hodlal založiť. V tomto období sa sa spoznal so svojou budúcou manželkou, s ktorou spolu prežili 60 rokov.[5] Od roku 1956 pôsobil na Historickom ústave ČSAV ako vedecký ašpirant v odbore byzantológia, v roku 1959 bol prijatý ako vedecký pracovník. Od roku 1966 pracoval ako vedecký pracovník pre Ústav dejín východnej Európy ČSAV[2] a v rokoch 1966 – 67 navštívil na niekoľko mesiacov byzantologické centrum Dumbarton Oaks vo Washingtone. Tam sa okrem iného bližšie spoznal s Františkom Dvorníkom. V tomto období sa mu narodila dcéra.[5]
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSR ho spolu s manželkou zastihol v zahraničí. Po návrate do ČSR uvažovali o emigrácii, no napokon sa rozhodli zostať.[5] Najdlhšie pracoval pre Kabinet pre štúdiá grécke, rímske a latinské ČSAV, kde strávil obdobie normalizácie i pádu komunizmu (1970 – 1992). Už v období komunistického režimu zároveň absolvoval niekoľko študijných pobytov na Západe (USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko).[2]
Od roku 1970 pôsobil ako redaktor prestížneho byzantologického časopisu Byzantinoslavica, od roku 1990 bol jeho vedúcim redaktorom. Svoju činnosť v tejto pozícii ukončil v roku 2000. V rokoch 1992 až 2007 zároveň pracoval pre obnovený Slovanský ústav ČSAV (AV ČR).[2] Spočiatku, možno aj pre politickú situáciu, nešlo o plnohodnotnú samostatnú inštitúciu, samostatnosť získala až v roku 1998.[5] V tom istom roku sa stal riaditeľom tejto inštitúcie a na poste vydržal až do roku 2007. Od roku 1990 až do roku 2010 pôsobil tiež ako predseda Českého národného byzantologického komitétu a v roku 2011 bol zvolený ako jeho doživotný čestný člen. Bol taktiež členom Českého komitétu slavistov (1990 – 2003), predsedom Českého balkanistického komitétu (1991 – 1996) a člen Českého komitétu pre strednú a východnú Európu (2000 – 2008). V rokoch 1998 – 2007 bol členom Vedeckej rady Slovanskej knižnice v Prahe.[2]
V rokoch 1992 až 2005 pôsobil ako externý prednášajúci na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v rokoch 1994 až 2011 ako externý prednášajúci na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V oboch prípadoch vyučoval na vybraných prednáškach témy spojené s byzantskými dejinami. V rokoch 1994 až 1998 pôsobil počas zimných trimestrov aj na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.[2] Post zanechal po tom, čo sa stal vedúcim Slovanského ústavu.[5]
Okrem toho absolvoval viacero prednášok na významných európskych i amerických univerzitách. Organizoval tiež niekoľko medzinárodných konferencií a sympózií. V 21. storočí získal viacero ocenení. Od roku 2007 pôsobil ako emeritný pracovník Slovanského ústavu ČS AV. V roku 2011 získal akademickú hodnosť doctor honoris causa Univerzity Episkopa Konštantina Preslavského v Šumene.[2] Už na dôchodku napísal encyklopedické dielo Encyklopedie Byzance a monografiu Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem, ktorá nadväzovala na jeho staršie dielo Církevní misie v dějinách Velké Moravy. Monografia sa stala knihou roku nakladateľstva Vyšehrad v oblasti odbornej literatúry a za knihu a ďalšiu činnosť mu bola kardinálom Dukom udelená Strieborná cyrilo-metodská medaila. V poslednom období sa venoval osobnosti Františka Dvorníka a jeho pamiatke.[2][5]
Monografie
- VAVŘÍNEK, Vladimír. La révolte d´Aristonicos. Praha : Česko-slovenská akadémia vied, 1957. 75 s. (Rozpravy Československé akademie věd : Řada společenských věd.) (Povstání Aristonikovo)
- VAVŘÍNEK, Vladimír. Staroslověnské životy Konstantina a Metoděje. Praha : Česko-slovenská akadémia vied, 1963. 123 s. (Rozpravy Československé akademie věd : Řada společenských věd.)
- VAVŘÍNEK, Vladimír. Církevní misie v dějinách Velké Moravy. Praha : Lidová demokracie, 1963. 206 s. (Politická knihovna Čs. strany lidové; zv. 60.)
- VAVŘÍNEK, Vladimír. Alexandr Veliký. Praha : Svoboda, 1967. 272 s. (Portréty; zv. 21.)
- ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. (ako spoluautor, podľa obsahu sa podieľal najmä na príprave kapitol: Úvod, Východořímske impérium, Byzanc na vrcholu moci, Byzantská studia v Československu a spolu s Oldřichom Tůmom aj na tvorbe chronologických tabuliek)
- VAVŘÍNEK, Vladimír; SLÁMA, Jiří. Ilustrované české dějiny 1.. Brno (?) : Litera, 1995. 96 s. ISBN 80-238-0777-3. (ako spoluautor, podľa obsahu časť Veľká Morava. Text je dvojjazyčne po česky a po anglicky)
- OLIVA, Pavel, et al. Dějiny Řecka. Vyd. 1. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 765 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-192-1. (ako spoluautor)
- OLIVA, Pavel; DOSTÁLOVÁ, Růžena; VAVŘÍNEK, Vladimír. Řecko. Praha : Libri, 2002. 146 s. (Stručná historie států.) ISBN 80-7277-110-8. (ako spoluautor)
- VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1.
- VAVŘÍNEK, Vladimír. Cyril a Metoděj medzi Konštantínopolí a Římem. Praha : Vyšehrad, 2013. 304 s. ISBN 9788074293443.
Okrem monografií tvoril redakciu niekoľkých konferenčných zborníkov, mal účasť na kolektívnych príručkách a vytvoril mnoho štúdií v časopisoch a zborníkoch.[2][4] Vytvorili aj niekoľko prekladov (DVORNÍK, František, Byzantské misie u Slovanů (vyšlo takmer súčasne s anglickým originálom), HERRIN, Judith, Ženy v purpuru : Tři byzantské císařovny).[6]
Obdržané ocenenia chronologicky:
- 1995 – STEFANOS. Studia byzantina ac slavica Vladimíro Vavřínek ad annumsexagesimum quintum dedicata (zborník na jeho počesť = Byzantinoslavica LVI, 1 – 3)[2]
- 2005 – Čestná medaila Univerzity Konštantína Preslavského v Šumene (Bulharsko) za zásluhy v odbore byzantológia a cyrilometodských štúdií[2]
- 2006 – Odborová medaila Josefa Dobrovského udelená Akademickou radou AV ČR[2]
- 2006 – Medaila Josefa Hlávky udelená Nadáciou Josefa, Zdenky a Marie Hlávkových za vedecké dielo v odbore byzantológie[2]
- 2011 – Akademická hodnosť doctor honoris causa udelená Univerzitou Episkopa Konštantina Preslavského v Šumene (Bulharsko) za vedecký prínos k cyrilo-metodským štúdiám[2]
- 2012 – Čestné uznanie ministra kultúry Bulharskej republiky za zásluhy o štúdium a propagáciu bulharistiky[2]
- 2013 – Strieborná cyrilo-metodská medaila udelená kardinálom Dominikom Dukom, arcibiskupom pražským a prímasom českým za obetavú prácu a osobné nasadenie pri príprave osláv 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu[2]
- 2014 – Výročná cena Nakladateľstva Vyšehrad udelená za dlhodobú spoluprácu s prihliadnutím na knihu Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem[2]
- 2020 – K 90. narodeninám mu bol venovaný 78. ročník časopisu Byzantinoslavica, ktorý v rokoch 1990 – 1999 ako editor viedol[7]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
