Voschod 2 - Wikiwand
For faster navigation, this Iframe is preloading the Wikiwand page for Voschod 2.

Voschod 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Voschod 2
Údaje o misii
Názov misie: Voschod 2
Kozmická loď:Voschod-3KD (výr. č. 2)
Nosná raketa:Voschod 11A57 (výr. č. R15000-05)
Volací znak:Алмаз (Almaz – diamant)
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 18. marec 1965, 07:00:00 UTC
Začiatok výstupu:18. marec 1965, 08:34:51 UTC
nad severnou Afrikou
Koniec výstupu:18. marec 1965, 08:47:00 UTC
nad východnou Sibírou
Pristátie: 19. marec 1965, 09:02:17 UTC
180 km severozápadne od mesta Perm v Rusku
59°34′03″S 55°28′00″V / 59,56750°S 55,46667°V / 59.56750; 55.46667
Trvanie: 1 deň, 2 hodiny, 2 minúty, 17 sekúnd
Počet obehov:18
Apogeum:498 km
Perigeum:173 km
Doba obehu:90,9 minút
Inklinácia:64,79°
Vzdialenosť:717 300 km
Hmotnosť:5 682 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky

Sovietska poštová známka z roku 1965 s portrétmi Beľajeva (vľavo) a Leonova (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Voschod 1

Pozri aj Kozmonautický portál

Voschod 2 (rus. Восход-2) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Voschod. Počas tohto letu kozmonaut Alexej Leonov vystúpil ako prvý človek do otvoreného vesmíru. Jeho výstup trval 12 minút a 9 sekúnd.

Posádka

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

Rezervná posádka

Cieľ letu

Hlavným cieľom tohto letu bolo uskutočniť prvý výstup človeka do voľného kozmického priestoru.

Priebeh letu

Nafukovacia prechodová komora a skafander použitý Leonovom pri výstupe do otvoreného vesmíru
Nafukovacia prechodová komora a skafander použitý Leonovom pri výstupe do otvoreného vesmíru

Kozmická loď vážiaca 5 682 kg odštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane dňa 18. marca 1965 o 07:00:00 svetového času (UTC). Obaja kozmonauti zostali po celý čas (26 hodín) trvania letu v skafandroch. K druhému poklopu lode bola pripevnená nafukovacia prechodová kabína. Už pri druhom oblete Zeme sa Leonov s pomocou Beľajeva vystrojil pre výstup z lode a cez prechodovú komoru vystúpil priviazaný na 5 metrov dlhom lane mimo loď a „plával“ voľne priestorom. Tieto výstupy boli neskôr označené ako EVA (z anglického Extra-Vehicular Activity) a Leonov bol v ich histórii prvý. Pomocou lana a pohybov sa snažil svoj ​​let riadiť, sledovaný televíznou a filmovou kamerou.[1] Po 12 minútach a 9 sekundách sa vrátil do kabíny. Podľa slov Leonova došlo k nafúknutiu skafandra do väčšej miery, ako sa predpokladalo, a preto sa nemohol vrátiť do kabíny, ako bolo v pláne nohami napred, ale hlavou napred. Aby sa mohol v prechodovej komore obrátiť, tak musel využiť všetku silu, čo mal. Bolo veľké šťastie, že Leonov mal veľmi dobrú fyzickú kondíciu. Inak by tento nikdy necvičený manéver nezvládol a do kabíny by sa nedostal. V tom prípade by musel Beľajev podľa nacvičeného scenára dehermetizovať celú loď a Leonova skúsiť vtiahnuť do kabíny. Pristáť bez Leonova by podľa Leonovových slov nikdy neskúsil. Leonov toto otočenie vymyslel a zvládol bez akejkoľvek konzultácie s Beľajevom či pozemným centrom. Podľa jeho slov nemal na toto čas, pretože sa blížil okamih, kedy kozmická loď vojde do zemského tieňa (cca 3 – 4 minúty). Pre zaujímavosť: Leonov sa musel v prechodovej komore otočiť (musel zabezpečiť dôkladné zatvorenie vonkajšieho uzáveru), čo v komore, ktorá je široká 120 cm, je s takmer neohybným skafandrom (dlhým 1,9 m, širokým 0,68 m) naozaj náročná úloha. Leonov vypotil 6 litrov potu. Tep mal 190 za minútu, ale dokázal to.

Problémy však nekončili, pri uzavretí vonkajšieho prielezu došlo ku zlému dosadnutiu poklopu a malou medzerou unikala vnútorná atmosféra. Systém podpory života na to reagoval zvýšeným vývinom kyslíka, takže hrozilo, že kozmonauti budú tak vysokou koncentráciou čistého kyslíka poškodení a zomrú rovnako ako Valentin Bondarenko pri výcviku. Nakoniec pomohla náhoda. Po siedmich hodinách boja so vzniknutou situáciou kozmounati v skafandroch zaspali. V spánku Leonov skafandrom posunul páku rozvodu kyslíka a tlak sa rýchlo ešte zvýšil. Týmto tlakom došlo k zatesneniu poklopu a životné podmienky sa v kozmickej lodi rýchlo vrátili do normálu.

Výstup do otvoreného vesmíru

Umelecké zobrazenie Leonovovho výstupu do otvoreného vesmíru na sovietskej poštovej známke z roku 1980
Umelecké zobrazenie Leonovovho výstupu do otvoreného vesmíru na sovietskej poštovej známke z roku 1980
  • 08:28:13 UTC – Leonov spustil znižovanie tlaku v prechodovej komore.
  • 08:32:54 UTC – Leonov otvoril príklop na prechodovej komore.
  • 08:34:51 UTCzačiatok výstupu, Leonov vystúpil z prechodovej komory.
  • 08:47:00 UTCkoniec výstupu, Leonov sa vrátil do lode. 12-minútový výstup.
  • 08:48:40 UTC – Leonov zatvoril a zaistil príklop prechodovej komory.
  • 08:51:54 UTC – Leonov spustil zvyšovanie tlaku v prechodovej komore.

Koniec letu

Počas 17. obletu Zeme mal automaticky začať riadený zostup. Kvôli poruche automatiky prevzal riadenie Beľajev a podarilo sa mu pristáť aj napriek veľkému preťaženiu o jeden obeh neskôr, 19. marca o 09:02:17 svetového času, do zasneženej tajgy 180 km severozápadne od mesta Perm v Rusku,[2] čiže 2 000 km od plánovaného miesta pristátia. V mieste pristátia bolo -25 °C a po ramená snehu. Až večer kozmonautov našlo prvé pátracie lietadlo a zhodilo im teplé oblečenie, ktoré sa však zachytilo v korune stromu, pretože tu kvôli stromom pristáť nemohlo. Toto oblečenie teda nemohli kozmonauti použiť. Podľa spomienok Leonova sa vyzliekli donaha. Vyžmýkali spotené oblečenie a zase si ho obliekli. (Leonov mal po pristátí v skafandri po kolená potu). Nožmi odrezali pevné súčasti skafandra. Obalili sa kusmi izolačnej tkaniny z vnútorného obloženia Voschodu. Použili tiež kusy popruhov z pristávacieho padáku. Takto vybavení sa dokázali vo vonkajšom prostredí pohybovať a získať drevo na oheň, vďaka ktorému sa cez noc zahriali. Noc v mraze prečkali, ráno k nim na lyžiach prišiel záchranný oddiel, ktorý na mieste vybudoval malý zrub, v ktorom nad ohňom umiestnili veľkú nádobu, do ktorej si Leonov s Beľajevom vliezli a poriadne sa vykúpali. Až na tretí deň sa všetci na lyžiach vydali do 9 kilometrov vzdialeného stanovišťa k improvizovanej pristávacej ploche vrtuľníka. Aby tu vrtuľník mohol pristáť, bolo nutné vyrúbať väčšie množstvo stromov. Vrtuľník ich následne odviezol do mesta Perm.

Referencie

  1. VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha: Mladá fronta, 1982. Kapitola Pilotované kosmické lety, s. 319.
  2. CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha: Práce, 1983. Kapitola Pavel Ivanovič Běljajev, s. 47.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Voschod 2

Externé odkazy

{{bottomLinkPreText}} {{bottomLinkText}}
Voschod 2
Listen to this article