Západorímska ríša
From Wikipedia, the free encyclopedia
Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.
Vznikla rozdelením rímskej ríše v roku 395 po tom, ako ju cisár Theodosius I. odkázal svojim dvom synom: západnú časť Flaviovi Honoriovi a východnú Flaviovi Arcadiovi.
Západorímska ríša zanikla v roku 476 abdikáciou mladistvého cisára Romula Augusta, prinútený Odoakerom – vrchným veliteľom rímskej armády. V podstate však išlo o vojenský prevrat, ktorý ponechal štát nedotknutý. Rímska moc na západe bola v tej dobe obmedzená už len na Itáliu a alpský priestor. Aj keď západorímska ríša existovala len osemdesiatjeden rokov, mala celkom dvanásť legitímnych vládcov a k tomu ešte troch (podľa niektorých názorov štyroch) uzurpátorov.