Častica (jazykoveda)

Častica alebo partikula je neplnovýznamový, neohybný a veľmi špecifický slovný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede.^[1]

Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod.

Vo funkcii častice sa môže vyskytovať aj:

• spojka - napr. Aby [tu už bol!]
• príslovka - napr. Skutočne [sa to stalo?]
• citoslovce - napr. Namôjdušu [sa to stalo.]
• podstatné meno - napr. Čerta [to chápeš!]
• sloveso - napr. Hádam [sa ma nebojíš?]
• zámeno - napr. Ktože [to vie?]
• číslovka - napr. Raz [neviem, čo robiť.]

Delenie

Delenie 1 (podľa funkcie)^[1]:

• uvádzacia častica:
  • pripájacia častica (ale, a, i, ináč, len, no, síce, nuž...)
  • pobádacia častica (bár, bodajby, nože, čože, veď, kiež...)
• vytyčovacia častica:
  • vysvetľovacia častica
  • hodnotiaca častica
  • zdôrazňovacia častica

Delenie 2 (podľa toho, či sa dá členiť na morfémy)^[1]:

• primárna častica
• sekundárna častica

Delenie 3 (podľa polohy)^[1]:

• anteponovaná častica - napr. [Prišli] najmä [deti]
• postponovaná častica - napr. [Nevedel som] vôbec[, či...]
• samostatná výpoveď - napr. Pravdaže!