západoslovanský jazyk používaný v Česku From Wikipedia, the free encyclopedia
Čeština je jazyk západoslovanskej podskupiny slovanskej skupiny indoeurópskych jazykov.[1] Najviac je príbuzný so slovenčinou,[2] potom s ostatnými západoslovanskými jazykmi.
| Čeština (Čeština) | |
| Štáty |  Česko Slovensko USA |
|---|---|
| Región | Stredná Európa |
| Počet hovoriacich | 12 miliónov |
| Poradie | 73 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | Latinka (česká abeceda) |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Česko Európska únia |
| Regulátor | Akademie věd, Ústav pro jazyk český |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | cs |
| ISO 639-2 | cze |
| ISO 639-3 | ces |
| Wikipédia | |
| Adresa | cs.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedie, otevřená encyklopedie |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Čeština | |
| Áno | Ano |
|---|---|
| Nie | Ne |
| Možno | Možná |
| Ahoj | Ahoj |
| Dovidenia | Na shledanou |
| Ďakujem | Děkuji |
| Prepáčte | Promiňte |
| Hovoríš po česky? | Mluvíš česky? |
| Ľúbim Ťa | Miluji tě |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Všichni lidé rodí se svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství.“ | |
Po česky hovorí približne 12 miliónov ľudí, z toho viac ako 10 miliónov v Česku. V dôsledku niekoľkých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 150 rokoch hovoria po česky aj desaťtisíce emigrantov a ich potomkov, najmä v USA, Kanade, Slovensku, Nemecku, Rakúsku, Austrálii, Ukrajine a ďalších krajinách.
Spisovná čeština je značne vzájomne zrozumiteľná so spisovnou slovenčinou (menej s poľštinou či lužickou srbčinou), hoci niektoré nárečia sú málo vzájomne zrozumiteľné (napríklad východoslovenské nárečia pre Čechov). Počas Česko-Slovenska prichádzali česky a slovensky hovoriaci obyvatelia často do kontaktu s druhým jazykom, čo viedlo k lepšej schopnosti porozumenia, no po rozdelení štátu sa výrazne zmenila šírka kontakov používateľov češtiny či slovenčiny s druhou rečou, čo vedie k oslabeniu percepčného bilingvizmu u mladších generácií.[3] Toto platí najmä o mladšej českej generácii, ktorá sa dostáva do kontaktu so slovenským textom v nepomerne nižšej miere než počas čias spoločného štátu.[3]
Slovná zásoba je pôvodná (pôvodné slová vytvorené odvodením pomocou predpony alebo prípony či iného zloženia písmen [počítat – počítač, les – lesní, vědět – dozvědět a mnoho ďalších], skrátené slová, skratky a slová vytvorené zložením dvoch alebo viacerých slov) alebo prevzatá (z angličtiny, nemčiny, ruštiny, gréčtiny, latinčiny, francúzštiny, taliančiny, japončiny a ďalších jazykov). Prevzaté sa delia na dve skupiny:
Čeština má aj slovo, ktoré bolo z nej prevzaté do svetových jazykov. Je to slovo „robot“, ktoré ako prvý použil Karel Čapek vo svojom diele R.U.R..
Čeština mala kedysi veľa nárečí, ale nárečia v pravom zmysle slova v Čechách, na rozdiel od Moravy, prakticky už zanikli. Všetci Česi sa medzi sebou dorozumejú, pretože každý Čech ovláda spisovnú alebo obecnú češtinu. Niekde Česi používajú spisovnú a obecnú češtinu spolu, inde zase spisovnú češtinu a nárečie alebo slang.
S Čechmi sa dá dorozumieť ľahko i po slovensky. Rozdiely medzi týmito dvomi jazykmi sú dnes menšie ako medzi niektorými nárečiami iných jazykov. Ako príklad sa dáva vzťah medzi dolnonemčinou a hornonemčinou.
Prvou česky písanou pamiatkou sú 2 vety zo zakladajúcej listiny litoměřickej kapituly z roku 1057, ktoré sú však zreteľne mladšie, zrejme až z 12. storočia. Sú to: „Pavel dal jest Ploškovicích zemu. Vlach dal jest Dolas zemu Bogu i svjatemu Scepanu se dvema dušníkoma Bogucos a Sedlatu.“
Ďalej sa dochovali glosy z chorálnej knihy svatojiřské z prelomu 13. a 14. storočia:[4] „Aldík krásen jako anjelík, jenž v blátě se vále. Tet anjelík jmieše lokti ptilík“, „Berhel, socius Viti, černý jako zmek“, „Lector Vituz nekrásný kurvy syn“.[5]
Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najvýznamnejších slavistov Vatroslav Jagič (1838 – 1923) dokonca tvrdil, že Slováci ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Moravania. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny – „moravskoslovenské nárečia“ a ich územia aj označovať ako Slovensko či moravské Slovensko – dnes Slovácko (pozri napríklad Ottuv slovník naučný heslo Slovensko či podrobne Slovenský náučný slovník heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. 8).
| Príklady rozdielnych významov | |
|---|---|
 |
 |
| topiť (topiť sneh alebo ľad) |
topit (kúriť) |
| kúriť | kouřit (fajčiť cigaretu, dymiť z komína) |
| horký | horký (horúci) |
| chudá | chudá (chudobná) |
| Príklady rozdielnych slov v základnej slovnej zásobe | |
|---|---|
|
|
| hovoriť | mluvit |
| hej | jo |
| ak | jestli, -li |
| Dovidenia | Na shledanou |
| mačka | kočka |
| bozkať | líbat |
| teraz | nyní, teď |
| tovar | zboží |
| kapusta | zelí |
| kel | kapusta |
| plť | vor |
| lienka sedembodková | slunéčko sedmitečné |
| ťava | velbloud |
| výdavok | výdaj |
| kaleráb | kedlubna |
| korytnačka | želva |
| poľovník | myslivec |
| kvaka | tuřín |
| cencúľ | rampouch |
| jeseň | podzim |
| neúrekom | nepočítaně |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
