Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne 950km. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo 150km. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.[12]
6. 3. 1920–22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve [13]; zaužívaná skratka bola ČSR
23. 11. 1938–15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
(1940–1945 a) 1945–10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
29. 3.–22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
23. 4. 1990–31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR
1918–jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát
jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
1969–1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
1990–1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923–1. 7./1. 12. 1928)
Členenie bolo takéto:
dnešné Česko: ako 1918–1922
dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny (1. 7./1. 12. 1928–14./15. 3. 1939)
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):
Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
Krajina Slovenská/Slovenská krajina – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)
Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.
Krajiny (apríl 1945–24. 12. 1948/1. 1. 1949)
Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)
29. 2. 1920–9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto rusínčina a modifikovaná ruština)
kodifikačná príručka Krátky slovník slovenského jazyka (2020) heslo „Česko-Slovensko“ neuvádza, uvádza iba heslá „československý“ („český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp“)[2] a „česko-slovenský“ („český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko“),[3]
Slovník súčasného slovenského jazyka (A – G, 2015) uvádza obe tvary „Česko-Slovensko, Československo“, pričom ďalej rozlišuje odlišné písanie dlhého názvu štátu podľa historického obdobia („1918 – 1938 a 1945 – 1960 Československá republika, skr. ČSR, 1938 – 1939 Česko-Slovenská republika, 1960 – 1990 Československá socialistická republika, skr. ČSSR, 1990 – 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR“),[4]
jazykovedec PaedDr. Matej Považaj, CSc., redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, v tejto veci uvádza: „Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.“[6]
Napr. Encyclopaedia Beliana (Č – Eg, 2003) uvádza heslo o štáte v celom období jeho trvania pod názvom „Česko-Slovensko“ a v úvode hesla uvádza „Česko-Slovensko, 1918–38 a 1945–60 Československá republika (ČSR), aj Republika československá (RČS), 1938–39 Česko-Slovenská republika, 1960–90 Československá socialistická republika (ČSSR), 1990–92 Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)“.[7] V názvoch iných hesiel Encyclopaedia Beliana používa zápis so spojovníkom len pri hesle „česko-slovenské vojsko“ (ozbrojené sily v rokoch 1918 – 1920)[8] a v texte iných hesiel uvádza aj tvar Československo (napr. „Atlantická charta“,[9] „Karabin, Dan“[10]). .
česko-slovenský. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník Slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin: Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
Jazyková poradňa: Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? [online]. Bratislava: Petit Press, 2013-02-01, [cit. 2022-09-13]. Dostupné online.
POVAŽAJ, Matej. Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Quark(Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR), 2016-08-25. Dostupné online [cit. 2022-09-13].