Ľaliovník tulipánokvetý

Ľaliovník tulipánokvetý^[2]^[3]^[4] (lat. Liriodendron tulipifera^[2]) je opadavý strom z rodu ľaliovník (Liriodendron) z čeľade magnóliovité (Magnoliaceae).

Rýchle fakty Stupeň ohrozenia, Vedecká klasifikácia ...

Ľaliovníky sú veľmi staré dreviny. Fosílne ľaliovníky sú známe z kriedových útvarov v Severnej Amerike a na Sachalíne, v paleogéne rástli aj v Európe. Dodnes sa však zachovali len dva druhy, ľaliovník tulipánokvetý a ľaliovník čínsky (Liriodendron chinense).^[5]^[3]

Remove ads

Etymológia

Rodové meno Liriodendron je odvodené z gréckeho slova leirion, čo znamená ľaliu.^[6]

Opis

Ľaliovník tulipánokvetý je vysoký strom (rekordne až 60 m) s kužeľovitou korunou.^[3]

Ľaliovník má striedavé opadavé listy, na konci široko uťaté a vyrastajúce do dvoch lalokov na každej strane.^[3] Listy sú 10 až 20 cm dlhé, svetlozelené, na spodnej starne sivasté, v jeseni intenzívne zlatožlté.^[4]

Koncové kvety sú jednotlivé, zvončekovité až 6 cm v priemere a majú tri kališné lístky a šesť korunných lupienkov, ktoré sa líšia farbou od svetlo žltozelenej na okraji po tmavooranžový pás v strede.^[3]^[4]^[7]

Tyčiniek je veľa, rovnako ako plodolistov, ktoré sú strechovito usporiadané, takže plodstvo, ktoré sa z nich vyvinie, sa podobá na šišky ihličnatých drevín, dlhých až do 8 cm. Plodmi sú jednosemenné krídlaté nažky.^[3]^[4]^[7]

Ľaliovník kvitne od apríla do júna v závislosti od polohy a poveternostných podmienok. Doba kvitnutia každého stromu sa pohybuje od 2 do 6 týždňov v závislosti od veľkosti, veku a počtu kvetov na strome. Úspešné opelenie musí nastať ihneď po otvorení kvetov, zvyčajne do 12 až 24 hodín. Najdôležitejším opeľovačom je hmyz.^[7]

Ľaliovník zvyčajne vytvára prvé kvety vo veku 15 až 20 rokov a môže pokračovať v produkcii až 200 rokov.^[7]

Semená ľaliovníka dozrievajú od začiatku augusta na severe do konca októbra na juhu. Ľaliovník je veľmi plodný strom a veľké úrody sa vyskytujú takmer ročne. Na najpriaznivejších stanovištiach vyprodukuje strom s priemerom do 50 cm až 3 250 šišiek s 29 000 zdravými semenami. V prirodzenom prostredí si semená ľaliovníka zachovávajú klíčivosť po dobu od 4 do 7 rokov.^[7]

Remove ads

Rozšírenie

Pôvodný areál ľaliovníka tulipánokvetého sa rozprestiera na území medzi dnešnými štátmi Massachusetts, Wisconsin, Florida a Missouri. Pozoruhodné boli najmä jeho porasty v pohorí Allegheny.^[3]

Ľaliovníky patria medzi prvé včasné importy z Nového sveta; prvá introdukcia do Európy sa uskutočnila v roku 1663.^[3]

Ekológia

Ľaliovník tulipánokvetý rastie vo svojom pôvodnom areáli v listnatých lesoch, na bohatých kyprých pôdach v riečnych údoliach.^[6]

Vzhľadom na široké geografické rozšírenie, ľaliovník rastie v rôznych klimatických podmienkach. Od extrémne nízkych teplôt v hornej časti štátu New York, s priemernou januárovou teplotou -7,2 °C, až po takmer zimy bez mrazov na Floride, s priemernou januárovou teplotou 16,1 °C. V oblastiach výskytu sa zrážky pohybujú od 760 mm do viac ako 2 030 mm.^[7]

Na severnom okraji svojho výskytu sa ľaliovník zvyčajne nachádza v údoliach v nadmorských výškach do 300 m, v Apalačských vrchoch do nadmorskej výšky 1370 m.^[7]

V údoliach a na lepšie odvodnených pôdach pobrežnej nížiny sa ľaliovník tulipánokvetý vyskytuje v spoločenstve s tisovcom dvojradovým (Taxodium distichum), javorom červeným (Acer rubrum) a borovicou Pinus taeda.^[7]^[8]

V Apalačských vrchoch jeho prirodzené spoločenstvo tvorí agát biely (Robinia pseudoacacia), borovica hladká (Pinus strobus), jedľovec kanadský (Tsuga canadensis), dub červený, jaseň americký (Fraxinus americana), buk veľkolistý (Fagus grandifolia) a javor cukrový (Acer saccharum).^[7]^[8]

Čisté porasty ľaliovníka zaberajú len malé percento celkovej pôdy, ale zvyčajne sa nachádzajú na lokalitách s najväčšou produkciu dreva.^[7]

Rast semenáčov počas prvého roka sa na najlepších stanovištiach pohybuje do 30 cm. Po druhom roku sa ich rast zrýchľuje a na konci 5. roku môžu byť stromy vysoké 3 až 5,5 m. Rekordne bola u 11-ročného jedinca zaznamenaná výška 15,2 m.^[7]

Vegetatívne výhonky ľaliovníka vznikajú hlavne z existujúcich spiacich púčikov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti odumretých konárov, na kmeňoch v blízkosti pôdy a na pňoch. Ich počiatočná rýchlosť rastu výrazne prevyšuje rýchlosť rastu mladých sadeníc.^[7]

Remove ads

Význam a využitie

Drevo ľaliovníkov je veľmi cenné. Je jadrové a starnutím stromu tmavne.^[3] Najčastejšie sa využíva na výrobu nábytkových dielov, dyhy a preglejky. Kvôli vysokej výnosnosti na hektár, má tiež potenciál ako palivové drevo.^[7]

Ľaliovník tulipánokvetý je veľmi významný aj pre včelárstvo. Za jednu sezónu 20. ročný strom vyprodukuje asi 3,6 kg nektáru, čo sa rovná 1,8 kg medu.^[7] Semená ľaliovníka slúžia tiež ako zdroj potravy pre voľne žijúce živočíchy; prepelice, pinky a veveričky.^[7]

Ľaliovník tulipánokvetý je drevina mimoriadnej sadovníckej hodnoty pre veľké parky.^[3]

Remove ads

Hrozby a choroby

Ľaliovník tulipánokvetý je v porovnaní s mnohými inými komerčne významnými druhmi drevín menej poškodzovaný patogénmi. Zatiaľ čo viac ako 30 druhov škodcov ľaliovník napáda, iba 4 druhy sa považujú za významné.^[7]

Z polokrídlovcov je to Toumeyella liriodendri, ktorý sa živí sacharózou rozvádzanou lykovými pletivami, čím oslabuje najmä mladé jedince.^[7]

Chrobák Odontopus calceatus sa živí púčikmi a listami hostiteľa a ohniská výskytu sa môžu rozšíriť aj do veľkých plôch.^[7]

Motýľ Euzophera ostricolorella napáda lykové pletiva na báze stromu a vytvára tak vstupné miesta pre hniloby.^[7]

Napadnutie chrobákmi Corthylus columbianus nezabíja priamo strom, ale znehodnocujú jeho drevo.^[7]

Remove ads