Španielska gramatika

Španielska gramatika (špa. Gramática del Espaňol / Gramática espaňola) je náuka o obmieňaní slov a ich spájaní do viet, správnom časovaní, používaní členov atď. v španielčine. Španielska gramatika je od tej slovenskej značne odlišná už len preto, že slovenčina je jazyk flektívny (voľný slovosled, skloňovanie) zatiaľčo španielčina jazyk analytický (neskloňuje, od angličtiny slovosled voľnejší ale má pravidlá)

Španielska abeceda

Písmeno	Názov v španielčina	Príklad / Porovnanie so slovenčinou !
A	a	Plato
B	be	Bueno (v šp. splýva až s našou fonémou V)
C	ce	Ciruela [siruela], Cosa [kosa]
D	de	Dormitorio
E	e	Rey
F	efe	Fuerte
G	ge	Girar [chirar], Guerra [gerra]
H	hache	Harina (Nikdy si nevyslovuje)
I	i (latina)	Mirada
J	jota	Jamás [chamas]
K	ka	Kilogramo (Iba v internaciolanizmoch, dokonca aj tie sú prepisované na QUE/QUI - QUILO)
L	ele	Lanzar
LL	elle	Llamar (Záleží od regiónu, niekde sa vyslovuje ako naše J, niekde ako naše Ď)
M	eme	Montar
N	ene	Nadar
ñ	eñe	Pañuelo
O	o	Odiar
P	pe	Probar
Q	cu	Quitar [kitar]
R	erre	Rama
RR	erre doble	Aburrido
S	ese	Sonar
T	te	Tener
U	u	Uva
V	uve	Valer
W	uve doble	Takmer nikde sa nenachádza
X	equis	Exacto
Y	ye (i griega)	Yo [jo]
Z	zeta	Zanahoría [sanahoría] (šušlavé S, nikdy sa nevyslovuje ako naše Z)

Členy

Určitý člen

EL	El coche (auto)	LOS	Los móviles (mobily)
LA	La mujer (žena)	LAS	Las hijas (dcéry)

Určitý člen sa používa s osobami, objektmi atď, ktoré obe strany poznajú.
Príklad: Las chicas de mi clase son muy agradables. - Dievčatá v mojej triede sú veľmi milé.

Neurčitý člen

UN	Un lobo (vlk)	UNOS	Unos hombres (muži)
UNA	Una chica (dievča)	UNAS	Unas gatas (mačky)

Neurčitý člen sa používa s osobami, objektmi atď, ktoré pozná iba jedna strana alebo sa v diskurze objavuje po prvýkrát.
Príklad: Hoy he visto una chica que llevaba pantalones negros. - Dnes som videl (nejaké) dievča v čiernych nohaviciach.

Zámená

Osobné zámená

Yo	Ja	Nosotros, Nosotras	My (muži, všetci), My (ženy)
Tú	Ty	Vosotros, Vosotras	Vy (muži, všetci), Vy (ženy)
Él, Ella	On, ona	Ellos, Ellas	Oni, ony
Ello	To (nepoužíva sa)
Usted	Vy (jeden, vykanie)	Ustedes	Vy (viacerí, vykanie)

Privlastňovacie zámená

Mi(s)	Môj	Nuestro(s), Nuestra(s)	Náš
Tu(s)	Tvoj	Vuestro(s), Vuestra(s)	Váš
Su(s)	Jeho, jej	Su(s)	Ich

• S v zátvorke znamená, že ak je podstatné meno v množnom čísle, musí sa pridať S: Mi amigo = Mis amigos (Môj priateľ, moji priatelia)

Časovanie

Na rozdiel od Slovenčiny je časovanie v španielčine veľmi náročné. V hovorovej reči sa využíva menej časov ako pozná gramatika, ale aj tak sa často vyskytujú. Španielčina rozlišuje slovesné spôsoby inak a to

• Indicativo (Oznamovací)
• Imperativo (Rozkazovací)
• Subjuntivo (Prekladaný ako "Spojovací")

Indicativo

Oznamovací spôsob v španielčine zahŕňa aj náš opytovací a podmieňovací i s určitými odlišnosťami.

• Presente de indicativo - Prítomný čas
• Préterito perfecto de indicativo - Predprítomný čas
• Préterito imperfecto de indicativo - Minulý čas (opisný)
• Préterito indefinido de indicativo - Minulý čas
• Préterito pluscuamperfecto de indicativo - Predminulý čas
• Futuro simple de indicativo - Budúci čas
• Futuro perfecto de indicativo - Predbudúci čas
• Condicional simple - Jednoduchý "podmieňovací" čas
• Condicional perfecto - Zložený "podmieňovací" čas

Iné formy

Španielčina pozná aj prítomný priebehový čas podobný tomu anglickému. Nemá vlastný názov, ale hovorí sa mu "Gerundio" a prekladá sa ako náš prechodník. Tvorí sa pomocou slovesa ESTAR + GERUNDIO (prik. Estoy hablando de él / Hovorím o ňom)

Interpunkcia

Každá opytovacia veta v španielčina musí končiť a aj začínať otáznikom s tým, že otáznik na začiatku vety je prevrátený.

¿Qué pasa? - Čo sa deje?

Imperativo

Rozkazovací spôsob v španielčine patrí medzi veľmi náročný okruh, ktorý študujúcim španielčinu robí nemalé problémy. Rozkazovací spôsob sa používa najčastejšie v osobách Tú, Usted, Vosotros, Ustedes a niekedy no zriedka Nosotros.

Subjuntivo

Spojovací čas je v španielčina veľmi častý. Najčastejšie vyjadruje túžby, žiadosti, rozkazy, etc. Existujú 4:

• Presente de subjuntivo - spojovací prítomný čas
• Imperfecto de subjuntivo - spojovací minulý čas
• Pluscuamperfecto de subjuntivo - spojovací predminulý čas
• Préterito perfecto de subjuntivo - spojovací predprítomný čas

Príklady: Quiero que vengan. - Chcem, aby prišli.

Si lo supieras, lo dirías. - Ak by si to vedel, povedal by si to.

Ojalá no hubiera ganado. - Kiežby by nebol vyhral.

Te agradezco que hayas venido. - Ďakujem, že si prišiel.

Prídavné mená

Prídavné mená v španielčine zvyčajne stoja za podstatným menom: Ojos azules - Modré oči, Coche nuevo - Nové auto. Ak sa prídavné mená kladú pred podstatné meno tak je to preto, aby zdôraznili danú vlastnosť alebo zmenili aj význam prídavného mena: Una casa grande - Veľký dom, Un gran artista - Veľký (vo význame úspešní, uznávaný, skvelý) umelec.

Zdroje

• http://www.indiana.edu/~call/reglas.html Archivované 2015-05-18 na Wayback Machine
• http://www.esfacil.eu/es/gramatica/20-el-alfabeto-espanol.html
• http://www.spanishgrammarguide.com/#/Gramatica%20Espanola/0
• http://www.zonaele.com/index.php/gramatica-espanola.html Archivované 2015-05-30 na Wayback Machine