Štedrosť

Štedrosť (lat. liberalitas, angl. generosity, rus. щедрость) je jednou zo siedmich cností. Je to ochota dávať, uskutočňovanie šľachetných myšlienok alebo činov, láska k blížnemu, charita, veľkorysosť. Potlačená chamtivosť a egoizmus. Neprítomnosť žiadostivosti; nelipnutie na vnímanom objekte. Opakom štedrosti je lakomstvo (lat. avaritia).

Štedrosť, Frans Floris (1516 – 1570), NM Gdaňsk

Byzantský vojvodca Belisar žiada almužnu, Jacques-Louis David, 1781, Múzeum Beaux-Arts, Lille, Francúzsko

Štedrosť je vyváženým stredom medzi rozhadzovačnosťou a lakomstvom ^Aristoteles.

Náboženstvo a štedrosť

Kresťanstvo

Štedrosť nemožno zamieňať s moderným chápaním slovíčka charita. Štedrosť alebo ochota prispieť či podeliť sa nemá súvis s bohatstvom, ale s tým ako to dávame. Štedrosť znamená nezištnú lásku k druhým, má sa za to, že dosahuje najvyššiu dokonalosť ľudského ducha, pretože odráža povahu a oslavuje Boha. Vo svojej najextrémnejšej forme charitatívny môže dosiahnuť obetovanie seba samého. Štedrosť v kombinácii s inými teologickými cnosťami, to sú nástroje pre dosiahnutie šťastia.

Budhizmus

Štedrosť je v budhizme jednou a prvou z tzv. Šiestich vyslobodzujúcich činov. Ďalšími sú: zmysluplné jednanie, trpezlivosť, usilovnosť, meditácia a múdrosť. Tieto náuky sa používajú predovšetkým v budhizme Veľkej cesty. Štedrosť sa delí na tri úrovne:

• 1. Štedrosť, ktorá pomáha okamžite: strava, odev, peniaze
• 2. Štedrosť, ktorá pomáha na celý život: vzdelávanie
• 3. Štedrosť, ktorá pomáha navždy: poskytovanie Dharmy, náuk Budhu^[1].