Arabské písmo
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Arabské písmo je nepravé spoluhláskové písmo, ktoré sa používa na zápis arabčiny a ďalších semitských aj nesemitských jazykov. Považuje sa za druhé najrozšírenejšie písmo sveta hneď po latinke.[1] Patrí medzi písma, ktoré majú pôvod v aramejskom písme.
Krajiny, v ktorých je arabské písmo oficiálnym písmom
Krajiny, v ktorých sa arabské písmo používa popri inom oficiálnom písme
Keďže Korán, posvätná kniha islamu, je písaný arabským písmom, šírenie viery prispelo aj k šíreniu arabského písma. Na zápis nesemitských jazykov, napríklad perzštiny, urdčiny, kónkánčiny, malajčiny alebo turkických jazykov (azerbajdžančina, kazaština, ujgurčina), sa písmená často prispôsobovali.
Remove ads
Charakteristika
Arabské písmo sa píše sprava doľava a stránky v arabských knihách a novinách za sebou nasledujú v opačnom smere ako v knihách písaných latinským písmom.
Arabské písmo patrí medzi spoluhláskové písma, čo znamená, že jednotlivé písmená sú spoluhláskové, aj keď niektoré z nich môžu označovať napr. dlhé samohlásky. Arabská abeceda má 28 písmen. Spolu so základnými písmenami sa používa aj množstvo diakritických znamienok, vo väčšine textov sa však používa len časť z nich.
Arabské písmo je kurzívne – jeho tlačená podoba zobrazuje rukopisné tvary. Neexistujú rozdiely medzi veľkými a malými písmenami, aké existujú napr. v latinke. Typickou charakteristikou arabského písma je, že jednotlivé písmená majú rozličné tvary v závislosti od pozície v slove. Okrem samostatného tvaru rozoznávame počiatočný (iniciálny), stredový (mediálny) a koncový (finálny) tvar písmen.
Remove ads
Druhy arabského písma [2]
Arabské písmo možno rozdeliť jednak geograficky (vlastné arabské písmo, perzské písmo, afganské písmo, malajské písmo atď.) a jednak historicko-typograficky nasledovne:
- mašk – historické písmo
- hidžází (vrátane máil) – historické písmo
- kúfí (kúfske písmo) – dnes zriedkavé; jeho variantom je maghríbí (maghríbske písmo) a karmatské písmo
- kurzívne typy (t. j. neschí [nasch, naschí] v širšom zmysle):
- neschí (nasch(í)) v užšom zmysle – má arabský, afganský, perzský, osmanský, indický, malajský, turecký variant, je to dnes najbežnejšie písmo pri tlačení kníh arabským písmom
- muhakkak (mohakkak; vrátane [?] masáhif) – bolo používané po celom islamskom svete na veľké nápisy
- rajhání (ríhání) – malá verzia písma muhakkak; bolo používané na prepisovanie Koránu
- tulut (solos, sülüs) – používané na nadpisy sprevádzajúce neschí v užšom zmysle
- tawkí (tokí, tevki) – používané na podpisy v starej Perzii, dnes zriedkavé
- rik’a (ruk’a) – malá verzia písma tawkí; pôvodne používané na zápis turečtiny, neskôr po celom arabskom a osmanskom svete, dnes najrozšírenejšie arabské ručné písmo
- ta’lík – má o. i. perzský, indický variant
- nasta’lík (tâlik, fársí) – používané najmä v Perzii, Indii, Pakistane, Turecku, ale aj inde
- šikasta nasta’lík (šekaste nasta’lík; vrátame tahrírí a tarassul) – používané najmä v Perzii, dnes sa stále používa na slávnostné účely
- díwání (vrátane díwání džálí) – používané na zápis turečtiny, stále sa používa na slávnostné účely
- síní – používané v Číne
- bíhárí – používané v Indii
- gulzar
- jákút
Remove ads
Znaky arabského písma
Grafémy arabského písma sú nasledovné:
Transkripcia arabčiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads