Beslanský masaker
From Wikipedia, the free encyclopedia
Beslanský masaker (iné názvy: Beslanská masakra, teroristický akt v Beslane) bola teroristická akcia, ktorej cieľom bolo zajať ako rukojemníkov viac než 800 ľudí, nachádzajúcich sa 1. septembra 2004 v areáli základnej školy č. 1 v meste Beslan v Severnom Osetsku na juhu Ruskej federácie. Rukojemnícka dráma trvala do 3. septembra, kedy došlo za nejasných okolností k boju a odpáleniu náloží. Zahynulo 334 rukojemníkov (vrátane 186 detí, viac než 1% obyvateľov mesta), 783 ľudí bolo ranených. O život prišlo tiež najmenej 10 príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek a 31 teroristov.
Masakru v Beslane predchádzal rad udalostí. 9. mája 2004 pri oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom zahynul pri explózii bomby nastraženej v tribúne prezident Čečenskej republiky Achmat Kadyrov a predseda miestneho parlamentu Chusejn Isajev. O niekoľko týždňov neskôr, 21. – 22. júna, uskutočnili čečenskí separatisti útok na mesto Nazraň v Ingušsku. Pri bojoch zahynulo na ruskej strane do 100 ľudí.[1] 24. augusta samovražední atentátnici odpálili výbušniny v 2 lietadlách Tu-154 a Tu-134 vo vzduchu nad Tulskou a Rostovskou oblasťou. Zahynulo 90 ľudí.[2] Toho istého dňa explodovala bomba na zástavke MHD v Kaširskej ceste v Moskve, ranení boli 4 ľudia.[3] O niekoľko dní samovražedná atentátnička odpálila nálož na moskovskej stanici metra Rižskaja, zahynulo 10 ľudí a najmenej 50 ďalších bolo ranených.
Zodpovednosť za všetky tieto akcie prebral vodca čečenských separatistov Šamil Basajev.[4][5] Basajev bol jeden zo zodpovedných za podobnú rukojemnícku drámu v meste Buďonnovsk, ktorá sa odohrala medzi 14. a 19. júnom 1995, kedy čečenskí separatisti napadli mesto a neskôr zobrali ako rukojemníkov vyše 1500 ľudí z miestnej nemocnice.
1. deň
Militanti naplánovali útok na 1. september, prvý deň nového školského roka, kedy mnoho najmä malých detí do školy sprevádzali rodičia. Aj to bol dôvod, prečo bolo v škole, kde sa za normálnych okolností nachádza 60 učiteľov a 800 detí, oveľa viac ľudí.
Skoro ráno niekoľko desiatok silne ozbrojených čečenských bojovníkov vyrazilo z miesta úkrytu v lese blízko obce Psedach v neďalekom Ingušsku. Cestou natrafili na ingušského policajného dôstojníka majora Sultana Guraževa, ktorého zastavili, odzbrojili a zajali. Zobrali aj jeho policajné auto značky GAZ.[6] Guražev neskôr teroristom unikol a na miestnej policajnej stanici vypovedal o udalostiach.
O 9:10 miestneho času dorazili ozbrojenci v maskách v dvoch automobiloch – ukradnutej policajnej dodávke GAZ a na nákladnom GAZe-66, do cieľa. Viacero svedkov ako aj expertov sa prikláňa k názoru, že teroristi operovali v dvoch skupinách a jedna už predtým infiltrovala školu. Mnoho ľudí v škole považovalo prítomnosť policajnej dodávky za známku toho, že ide o cvičenie bezpečnostných zložiek. Teroristi po vstupe do budovy spustili paľbu do vzduchu a prinútili všetkých, aby vošli z nádvoria do budovy školy. V následnom zmätku sa asi 50 ľuďom podarilo z miesta uniknúť a zalarmovať miestnu políciu. Množstvu ľudí sa tiež podarilo ukryť v suteréne. Nasledovala prestrelka medzi útočníkmi, miestnou políciou a jedným ozbrojeným civilistom. (V oblasti severného Kaukazu, po vojne ktorá tu prebiehala v 90. rokoch, vlastní mnoho miestnych obyvateľov zbrane, vrátane útočných pušiek.) Prestrelka si vyžiadala najmenej dvoch mŕtvych a viac než 12 zranených. Zahynul i jeden z útočníkov.
Útočníci zajali v škole asi 1 200 rukojemníkov. Oficiálne zdroje najskôr tvrdili, že v škole sa nachádza asi 200 až 400 ľudí a neskôr dokonca tvrdili, že vo vnútri je presne 354 rukojemníkov. V roku 2005 však potvrdili, že teroristi zajali 1 128 ľudí.[7] Militanti všetkých zhromaždili v školskej telocvični, skonfiškovali im mobilné telefóny a prinútili ich komunikovať medzi sebou iba po rusky. Keď sa jeden z otcov detí Ruslan Betrozov postavil, aby pretlmočil tieto príkazy útočníkov z ruštiny do osetčtiny a upokojil ľudí, bol jedným z teroristov zastrelený strelou do hlavy. Iný z otcov, ktorý odmietol kľačať, bol postrelený a neskôr vykrvácal. Obe telá neskôr teroristi vyniesli zo športovej haly, zostala po nich však krvavá stopa. Ozbrojenci následne spomedzi rodičov, zamestnancov školy a učiteľov vybrali 15 – 20 potenciálne nebezpečných, ktorých odviedli do chodby vedľa jedálne na druhom poschodí. Z tohto miesta sa následne ozvala explózia jednej zo samovražedných atentátničiek, ktorá pravdepodobne pripravila o život ešte jednu ženu opásanú výbušninou a niekoľkých rukojemníkov (výbušninu odpálil veliteľ skupiny). Zvyšok vybraných rukojemníkov ako aj niekoľko teroristov, ktorí nesúhlasili s braním detí ako rukojemníkov, bolo na tomto mieste prinútených ľahnúť si na zem a zastrelených. Jeden z rukojemníkov, Karen Mdinaradze, prežil explóziu i následnú streľbu, bol ponechaný nažive a umožnili mu vrátiť sa medzi ostatných zajatcov v telocvični, kde však onedlho stratil vedomie. Telá mŕtvych boli vybraní rukojemníci prinútení vyhádzať z okna budovy na dvor. Pri tomto sa podarilo jednému z rukojemníkov utiecť. Ten bol okamžite zatknutý políciou ako podozrivý.
Zatiaľ čo polícia a armáda obkolesili budovu, teroristi vo vnútri nainštalovali rad výbušných zariadení a v okolí budovy umiestnili niekoľko pascí. Napriek skúsenostiam z útokov v Moskve v roku 2002, nepripravili ruské orgány v okolí budovy k dispozícii dostatok záchranárov, hasičov ani dostatočný počet vozidiel rýchlej zdravotnej pomoci. Kontraproduktívna bola i prítomnosť severoosetskej domobrany a ozbrojených obyvateľov mesta.
2. deň
Na ďalší deň rokoval s teroristami prezident Ingušska Ruslan Aušev. Teroristi prepustili 26 rukojemníkov (11 dojčiacich žien a ich 15 detí). Keďže však odmietli prepustiť aj staršie deti týchto matiek, jedna z nich ho odmietla opustiť; z budovy odišlo iba jej mladšie dieťa, ktoré na rukách odniesol Aušev. Vo vnútri telocvične (veľkej 10 x 25 m), kde bolo nahromadené veľké množstvo ľudí bolo neznesiteľne horúco, čo mnohých rukojemníkov viedlo k tomu, že sa takmer celkom vyzliekli. Mnoho detí od horúčavy, ako aj pre zákaz požívať jedlo alebo tekutiny, stratilo vedomie. Aušev od ozbrojencov prevzal videokazetu s žiadosťou Šamila Basajeva o uznanie nezávislosti Čečenska na pôde OSN výmenou za životy rukojemníkov. Ruské orgány toto dlhšiu dobu tajili a neskôr tvrdili, že kazeta bola prázdna.
V budove narastala nervozita, mnoho detí hlasno plakalo. Teroristi sa preto vyhrážali ich matkám zastrelením a nútili ich aby deti upokojili.
3. deň
Približne o 13:00 malo podľa dohody k budove školy doraziť auto Ministerstva zvláštnych situácií so zdravotníkmi, ktorých úlohou bolo odviezť 20 mŕtvych tiel ležiacich pred budovou, ako aj priniesť mŕtve telo jedného z mŕtvych teroristov. Po tom, čo sa automobil priblížil k budove a jeho posádka vystúpila, zaznela z telocvične explózia, ozbrojenci následne spustili po medicínskych pracovníkoch paľbu a dvoch z nich usmrtili, ďalší dvaja sa skryli za automobilom.
Po necelej minúte nasledovala ďalšia explózia a okolo 13:05 sa horiace krovy a konštrukcia telocvične zrútili, pochovajúc pod sebou asi 160 rukojemníkov, takmer polovicu obetí masakru.[8] Z poškodenej telocvične následne cez okná a dvere do dvora začali rukojemníci utekať. Na utekajúcich rukojemníkov však teroristi spustili paľbu a 29 z nich usmrtili. V zmätku sa podarilo štrnástim ujsť. Ostatných začali teroristi vyháňať do jedálne a auly. Viacerých neschopných samostatne kráčať na mieste povraždili samopalmi a granátmi.
Existujú tri verzie príčiny explózií. Prvou je náhodná alebo nechcená aktivácia výbušnín teroristami. Viacerí teroristi stáli na výbušných zariadeniach, ktoré mali vyvolať explóziu po tom, čo ozbrojenci dajú dolu nohu z pedálu. Svedectvá neboli jednotné v tom, či tieto zariadenia vôbec vybuchli, ani v tom, či ozbrojenci, ktorí dali nohu z pedálu tak urobili sami, alebo v dôsledku činnosti ruských ostreľovačov.[9] Druhou verziou, ktorá vysvetľuje explózie v telocvični a najmä požiar na streche je použitie ťažkých zbraní ruskými jednotkami, ktoré obkľúčili školu. Treťou, ktorá je i oficiálnym stanoviskom ruských orgánov, je zámerné použitie výbušnín únoscami na vyvolanie zmätku.
Po výbuchoch začali z školskej budovy vybiehať rukojemníci, čo prinútilo špeciálne jednotky ruského ministerstva vnútra ako aj armádu konať. 5 minút po prvých explóziách vydal veliteľ ruských špeciálnych síl FSB príkaz na začiatok oslobodzovacej operácie. Vládne jednotky sa dostali dovnútra budovy s podporou najmenej 3 tankov T-72, obrneného transportéra BTR-80 a vrtuľníka Mi-24. Teroristi prinútili v následnom chaose mnohých rukojemníkov aby sa postavili do okien školy, kde sa stali terčmi paľby. Odhady hovoria, že až 100 z nich prišlo o život práve kvôli tomu, že z nich ozbrojenci spravili živé štíty.
Po asi 2 hodinách od začiatku streľby ruské jednotky kontrolovali väčšiu časť budovy. Časť ozbrojencov však stále držala niektoré časti podzemných priestorov školy. 13 ozbrojencov sa neskôr prebilo cez policajné zátarasy a uniklo. Predpokladá sa, že časť z nich sa ukryla do jednej z budov vedľa školy. Okolo 21. hodiny bola budova zničená paľbou tankov a zápalných rakiet ruskými jednotkami. Iná skupina unikla pozdĺž železnice, prenasledovaná vrtuľníkmi.
I 12 hodín po prvej explózii bolo ešte počuť v okolí streľbu. Hranice Ingušska boli uzatvorené a začalo hľadanie zvyšku ozbrojencov.
V dôsledku explózií a následného úderu na budovu zahynulo 334 rukojemníkov (vrátane 186 detí) a okolo 783 bolo ranených[9]. Takmer 200 ľudí zostalo nezvestných alebo sa ich nepodarilo identifikovať,[10] väčšina z nich v troskách zničenej telocvične. Poslednou obeťou teroristického útoku v Beslane bola 33-ročná Jelena Avdoninová, ktorá zomrela na dôsledky zranení 8. decembra 2006. 66 beslanských rodín prišlo o 2 až 6 rodinných príslušníkov. 17 detí sa stalo sirotami.[11] Do štatistík však nie sú započítané obeti v dôsledku následných psychických problémov.
Padlo tiež 10 príslušníkov špeciálnych jednotiek (medzi nimi majori Kuznecov a Katasonov), viacerí pri tom, ako vlastným telom kryli rukojemníkov. Bolo zabitých 31 teroristov a 1 zajatý, neskôr odsúdený na doživotie. Najmenej jedného ozbrojenca zlynčoval dav rozzúrených miestnych obyvateľov priamo pred školou, keď sa pokúšal o útek.
Nemocnica v Beslane nebola pripravená ani vybavená na veľký príliv ranených, čo znemožnilo adekvátnu starostlivosť o všetkých ranených, z ktorých mnoho zomrelo v práve v tejto nemocnici. Nemocnici chýbali lôžka pre ťažko ranených, dostatok potrebných liečiv a neurochirurgický zdravotnícky materiál. Príbuzným nebolo umožnené navštíviť svojich zranených rodinných príslušníkov a personál nemocnice mal zakázané používať svoje mobilné telefóny.
6. a 7. septembra 2004 bol v Ruskej federácii vyhlásený štátny smútok. 17. septembra 2004 sa oficiálne k teroristickému útoku prihlásil Šamiľ Basajev.
Po masakre došlo k zmenám federálnych zákonov a boli posilnené právomoci štátnych donucovacích orgánov. Zvýšil sa tiež dosah vlády a prezidenta na médiá, čo viacerí kritici Putina považovali za krok, ktorým ďalej centralizoval svoju moc. Zmenila sa tiež forma voľby hláv federálnych subjektov.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
